Nemalo by vás to prekvapovať, ropné plošiny vo&nbsp;všeobecnosti patria k&nbsp;najväčším konštrukciám, aké kedy ľudia zhotovili. Prinášame vám prehľad tých najpozoruhodnejších.

Je niekoľko typov plošín, ktoré majú v&nbsp;angličtine špecifické označenie. Bez toho, aby sme zachádzali do&nbsp;podrobností, stačí uviesť, že existujú dve základné kategórie: buď plošina pevne stojí na&nbsp;morskom dne, alebo pláva a&nbsp;je ku dnu ukotvená lanami. Pevné plošiny stoja na&nbsp;mohutných betónových alebo oceľových nohách. Keďže ich nemožno presúvať z&nbsp;miesta na&nbsp;miesto, sú určené na&nbsp;dlhodobú ťažbu z&nbsp;výdatných ropných nálezísk a&nbsp;je ekonomické inštalovať ich tam, kde hĺbka vody nepresiahne okolo päťstodvadsať metrov. Nazývame ich aj gravitačné, pretože na&nbsp;jednom mieste ich udržuje vlastná gravitácia.

Medzi najznámejšie gravitačné plošiny patrí Hibernia, ktorá stojí v&nbsp;nehostinnom prostredí severného Atlantického oceánu, približne 300 kilometrov od&nbsp;kanadského Ostrova svätého Jána. Samotná plošina, vážiaca 37-tisíc ton, je postavená na&nbsp;základnej gravitačnej konštrukcii, ktorá je vysoká 111 metrov a&nbsp;má hmotnosť 600-tisíc ton. Túto konštrukciu po&nbsp;dotiahnutí na&nbsp;miesto položenia naplnili balastom s&nbsp;hmotnosťou 450-tisíc ton, aby pevne stála na&nbsp;morskom dne v&nbsp;hĺbke okolo 80 metrov. Vnútri konštrukcie sú nádrže na&nbsp;1,3 milióna barelov surovej ropy. Plošina Hibernia, ktorá ťaží ropu od&nbsp;roku 1997, je svojou celkovou hmotnosťou okolo 1,2 milióna ton najťažšou ropnou plošinou na&nbsp;svete.

Spomedzi gravitačne, teda pomocou vlastnej hmotnosti, ukotvených plošín treba spomenúť aj plošinu Troll A, stojacu v&nbsp;Severnom mori. Táto plošina na&nbsp;ťažbu plynu má celkovú výšku 472 metrov a&nbsp;je to najvyšší, najväčší i&nbsp;najťažší objekt, aký sa kedy presúval z&nbsp;miesta na&nbsp;miesto. V&nbsp;roku 1966 sa stal senzáciou televízny prenos, v&nbsp;ktorom diváci na&nbsp;celom svete sledovali, ako remorkéry ťahajú vo&nbsp;zvislej polohe plošinu vážiacu okolo 1,2 milióna ton od&nbsp;pobrežia na&nbsp;miesto ukotvenia vzdialené 200 kilometrov. Plošina stojí na&nbsp;morskom dne v&nbsp;hĺbke 303 metrov.

Ďalším typom plošín stojacich pevne na&nbsp;dne sú plošiny postavené navrchu takzvaných poddajných veží – compliant towers. Takéto veže postavili obyčajne ako mrežovité štruktúry z&nbsp;oceľových prvkov a&nbsp;ich vrchol sa môže vodorovne vychýliť až o&nbsp;dve percentá ich výšky, čo umožní veži lepšie odolávať náporu rozbúreného mora. Príkladom plošiny na&nbsp;poddajnej či svojím spôsobom pružnej veži je plošina Petronius, ktorej prepožičal meno rímsky básnik. Stojí v&nbsp;Mexickom zálive, približne 210 kilometrov juhovýchodne od&nbsp;New Orleansu. Plošina Petronius má celkovú výšku 610 metrov a&nbsp;do&nbsp;dokončenia dubajského mrakodrapu Burdž Chalífa ju považovali za&nbsp;najvyššiu voľne stojacu stavbu na&nbsp;svete. Toto prvenstvo však spochybnilo to, že nad hladinu vyčnieva len 75 metrov z&nbsp;výšky plošiny – Petronius stojí vo&nbsp;vode s&nbsp;hĺbkou 535 metrov.

Pokiaľ ide o&nbsp;plávajúce plošiny, aj tých je niekoľko typov. Ostaňme však pri tom, že všetky plávajú na&nbsp;povrchu, pričom sú rôznym spôsobom ukotvené na&nbsp;morskom dne. Najmodernejším typom takýchto ukotvených plávajúcich plošín sú tie, ktorých základnou časťou je akýsi zvislý plávajúci valec, kvôli stabilite zaťažený dolu balastom. Príkladom takejto plošiny je plošina firmy Shell, nazvaná Perdido. Valcovitú nosnú časť tejto plošiny zhotovila fínska firma Technip. Hotovú konštrukciu s&nbsp;hmotnosťou 22-tisíc ton a&nbsp;dĺžkou 170 metrov odtiahli po&nbsp;mori v&nbsp;ležiacej polohe do&nbsp;Mexického zálivu približne 320 kilometrov od&nbsp;texaského pobrežia. Aby ste mali lepšiu predstavu: Ide o&nbsp;vzdialenosť 13&nbsp;200 kilometrov! Na&nbsp;mieste uloženia načerpali do&nbsp;spodnej časti konštrukcie vodu, čím sa dostala do&nbsp;zvislej polohy. Firma Shell potom postavila na&nbsp;túto nosnú konštrukciu samotnú ťažobnú plošinu s&nbsp;príslušným technologickým zariadením. Celá plošina Perdido váži okolo 55-tisíc ton a&nbsp;ťažbu ropy začala 31. marca 2010. Plošina Perdido, ktorej výstavba stála podľa odhadov tri miliardy dolárov, je zakotvená v&nbsp;mieste s&nbsp;hĺbkou vody 2&nbsp;450 metrov, čo je vôbec najväčšia hĺbka, v&nbsp;akej stojí plošina na&nbsp;ťažbu ropy či&nbsp;plynu.

Berkut znamená v preklade orol skalný. Ropnú plošinu vybudovalo medzinárodné konzorcium, v&nbsp;ktorom je okrem ruskej firmy Rosneft aj americký gigant ExxonMobile i&nbsp;ďalšie firmy. Plošinu Berkut, ktorá stojí v&nbsp;Ochotskom mori, približne 25 kilometrov od&nbsp;ostrova Sachalin, navrhli špeciálne pre&nbsp;subarktické podmienky – vydrží zemetrasenie s&nbsp;magnitúdom 9, príboj osemnásťmetrových vĺn, tlak pohybujúceho sa ľadu s&nbsp;hrúbkou dva metre a&nbsp;teploty do&nbsp;mínus 44 stupňov Celzia. Berkut, ktorý váži 200-tisíc ton a&nbsp;stojí v&nbsp;mori s&nbsp;hĺbkou 35 metrov, bude napojený na&nbsp;niekoľko desiatok vrtov a&nbsp;ročne vyprodukuje 4,5 milióna ton ropy.

Ropné plošiny: Gigantické stavby šokujú rozmermi i technológiou

Výber pre vás

Ropné plošiny: Gigantické stavby šokujú rozmermi i technológiou

Súvisiace články

Spodná bielizeň vydrží mesiace bez prania, má samočistiacu schopnosť

Breitspurbahn: Hitlerova megaželeznica mala siahať až do Indie

5 druhov zvierat a rastlín, ktoré by bez človeka neexistovali

FOTO Pre peniaze riskovali životy: Odvážlivci chodili po krídlach bez padákov

5G sieť nešíri koronavírus, ale budúcnosť: Čo všetko dokáže?

Rak mramorový dobýja svet, dokáže sám seba klonovať

Výber pre vás