Koncom 4. storočia pred Kristom si Rodoské kráľovstvo po smrti Alexandra Veľkého vytvorilo silné obchodné väzby s Egyptom. Vytvorili alianciu, ktorá v podstate kontrolovala námorný obchod v Egejskom mori. Macedónsky kráľ Antigonus I. sa týmto spojenectvom cítil ohrozený. Myslel si, že egyptský faraón Ptolemaios I. použije Rodos ako základňu pre útok na Macedóniu, a tak sa rozhodol preventívne zaútočiť.

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/semiramidine-visute-zahrady-mohol-div-sveta-naozaj-existovat/901726.html" target="_blank" rel="noopener">Semiramidine visuté záhrady: Mohol div sveta naozaj existovať?</a>

V roku 305 pred Kristom zrušil spojenectvo s Rodosom a poslal svojho syna a budúceho macedónskeho kráľa Demetria s obrovskou flotilou, aby obľahol mesto Rodos. To malo veľký prístav a mohutné hradby a Demetrius napriek početnému loďstvu, s ktorým k Rodosu dorazil, nevedel zabrániť tomu, aby k Rodosu cez jeho blokádu prenikali zásobovacie lode.

Macedónski vojaci medzitým plienili ostrov, ale mesto odolávalo. Počas obliehania obe strany využívali viaceré nové zbrane vrátane mín a rôznych strojov. Tým najmohutnejším bola obrovská obliehacia veža, ktorá dostala prezývku Helepolis.

Masívna drevená konštrukcia mala výšku 40 metrov a chránili ju železné pláty. Vnútro bolo rozdelené na viacero poschodí a poskytovalo priestor stovkám mužov. Pred požiarom ich chránili kože zvierat. Celá veža vážila 160 ton a bola umiestnená na ôsmich kolesách s priemerom päť metrov. Až 3400 mužov muselo spojiť sily, aby dokázali Helepolis dotlačiť k hradbám.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/dalsich-sedem-divov-sveta-tieto-mozno-nepoznate/881901.html" target="_blank" rel="noopener">Ďalších sedem divov sveta: tieto (možno) nepoznáte</a>

Veža bola samozrejme terčom neustálych útokov. Vlastne sa nikdy poriadne nedostala do boja, tak veľmi sa o ňu Demetrius bál. Po viac než roku obliehania dorazili k Rodosu egyptské lode a Macedónčanov vyhnali. Obliehatelia na ostrove zanechali väčšinu vybavenia vrátane Helepolisu.

Život na ostrove sa len pomaly vracal do starých koľají a až asi o desaťročie neskôr Rodosania roztavili vybavenie, ktoré tu zanechali Macedónci. Z neho potom odlievali materiál na stavbu Rodoského kolosu, obrovskej sochy, ktorá stála pri ústí prístavu. Dokončili ju v roku 280 pred Kristom. Rodoský kolos stál len 54 rokov. Zrútil sa, keď ostrov zasiahlo zemetrasenie. Socha sa zlomila v kolenách a hoci Ptolemaios III. sa ponúkol, že zafinancuje jej obnovu, Rodosania odmietli. Delfská veštica im totiž povedala, že urazili boha Helia, a tak radšej nechceli riskovať.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/rodosky-kolos-div-sveta-ktory-padol-za-obet-hnevu-boha/899390.html" target="_blank" rel="noopener">Rodoský kolos: Div sveta, ktorý padol za obeť "hnevu boha"</a>

Nasledujúcich 800 rokov ležali trosky sochy na zemi. Rímsky historik Plínius starší napísal, že len palec z Rodoského kolosu bol vyšší než väčšina sôch. V roku 653 napokon ostatky roztavili Arabi a predali ich. Dnes sa však uvažuje nad <a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/novy-rodosky-kolos-bude-div-staroveku-opat-stat/858155.html" target="_blank" rel="noopener">stavbou podobnej sochy</a>, ktorá by na Rodos lákala turistov. Autor: Noel Foto: Public Domain

Obrovská obliehacia veža z Rodosu: Kolos, vďaka ktorému vznikol div sveta

Výber pre vás

Obrovská obliehacia veža z Rodosu: Kolos, vďaka ktorému vznikol div sveta

Súvisiace články

FAKTY X: Pátranie po Noemovej arche: Hľadá sa už stovky rokov

Gabbie Carter – jej krivky vás ochromia

FOTO: Najlepšie európske rieky, ktorých splav je adrenalínovým zážitkom

FOTO: Odhalia sa, aj keď mrzne: Krásky v bikinách na snehu

FOTO: Takmer pred sto rokmi sa Američania lúčili s alkoholom

Výber pre vás