MENU
Menu

Techmag FOTO: Takmer pred sto rokmi sa Američania lúčili s alkoholom

Chudoba, pracovné úrazy, rozpady rodín, kriminalita i korupcia: to všetko vraj zaviňuje konzumácia alkoholu. Aspoň to tvrdili ženy a muži, ktorí chceli v USA zakázať predaj a konzumáciu alkoholu. A napodiv sa im to skutočne podarilo, hoci iba na pár rokov. Ako vtedy vyzerala krajina, kde sa „nepilo"?

Snaha o zakázanie konzumácie alkoholu existovala v USA už v 19. storočí. V štáte Maine vyšiel prohibičný zákon už v roku 1846, o 23 rokov neskôr vznikla prvá politická strana, ktorej hlavným programom bol zákaz alkoholu. Mala pomerne veľké množstvo priaznivcov, ale chýbala jej priaznivá zmena okolností na to, aby sa prohibíciu skutočne podarilo zaviesť.

FOTO: Takmer pred sto rokmi sa Američania lúčili s alkoholom

Táto zmena prišla v roku 1917, keď USA vstúpili do prvej svetovej vojny a prohibícia sa začala spájať so zachovávaním zásob obilnín. Veď predsa je dôležitejšie jesť než piť, no nie? Navyše, väčšina výrobcov alkoholu bola pôvodom z Nemecka, alebo mala nemeckých predkov. A to bol ďalší dôvod, prečo ľuďom zakázať piť. Už v roku 1918 tak vyšli prvé zákony obmedzujúce výrobu a konzumáciu alkoholu a o rok neskôr obe tieto činnosti úplne zakázal 18. dodatok Ústavy. Ako povedal prezident Herbert Hoover: „Išlo o obrovský spoločenský a ekonomický experiment." 18. dodatok vstúpil do platnosti 17. januára 1920 a zakazoval výrobu, predaj a dovoz alkoholu. Pod týmto pojmom sa rozumel akýkoľvek omamný nápoj, ktorý obsahoval viac než percento alkoholu. Zároveň však dodatok povoľoval výnimky, alkohol sa mohol predávať na medicínske či priemyselné účely.

Lietajúce lietadlové lode: Zepelíny mali fungovať ako materské plavidlá

Súkromné vlastníctvo alkoholu a domáce popíjanie však neboli ilegálne a dopyt po alkohole stále existoval. Tu vstúpili do hry kriminálnici a vďaka prohibícii vznikla americká mafia v tej podobe, v akej ju poznáme z filmov, kníh a hier. Tam, kde boli kedysi bary, krčmy a saloony, začali zrazu existovať ilegálne podniky, kde sa nalievalo jedna radosť. Dopyt uspokojovali pašeráci, ktorí chľastom z Kanady a Mexika zásobovali odhadom asi 200-tisíc ilegálnych barov v USA. A aby toho nebolo málo, existovali samozrejme aj ilegálne pálenice. Mnohé priamo v domácnostiach bez dohľadu odborníkov, takže neraz dochádzalo k explóziám, úrazom i úmrtiam.

Úrady sa síce snažili, ale bolo to ako chytať vodu do sita. Prohibičný úrad mal tritisíc zamestnancov, ktorí mali strážiť pozemné i námorné hranice s Mexikom a Kanadou. Zároveň bolo ich úlohou pátranie po ilegálnych páleniciach. V takomto počte bol úrad samozrejme bezmocný.

FOTO: Zábery z bitky o Midway: Ako vyzeral obrat vojny v Pacifiku?

Prohibícia ale nebola celkom neúspešná. Odhaduje sa, že konzumácia destilátov a liehovín poklesla o polovicu a pitie ostatných alkoholických nápojov približne o tretinu. Klesol aj počet úmrtí na cirhózu, ale na druhej strane sa množili obete pitia nekvalitne vypáleného alkoholu.

V roku 1929 však bývalá zástupkyňa štátneho prokurátora Mabel Willebrandtová, ktorá viedla obžaloby v množstve prípadov porušovania prohibície, uviedla: „Alkohol sa dá kúpiť v akúkoľvek dennú i nočnú hodinu, na vidieku, v mestečkách i veľkomestách." A to napriek tomu, že prohibícia prakticky zlikvidovala alkoholový priemysel v USA. Krajina prišla odhadom o 11 miliárd dolárov na daniach a hádajte, kto získaval peniaze z predaja alkoholu? Správne, bola to mafia.

Burlaci na Volge: Z ťažko pracujúcich sa stal symbol vykorisťovaných

Keď 5. decembra 1933 vstúpil do platnosti 21. dodatok Ústavy, ktorý rušil prohibíciu, bolo už neskoro s mafiou bojovať. Zarobila dosť peňazí a presmerovala svoje aktivity inam. Bežní Američania oslavovali, ale nie všade. V niektorých štátoch ostala prohibícia v platnosti a ako posledný ich zrušil štát Mississippi v roku 1966. V galérii nájdete fotografie, ktoré vám priblížia prohibíciu aj obrazom.