Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Družica si do vesmíru nesie len obmedzené množstvo paliva. Môže fungovať desaťročia, ale aj mesiace. Všetko záleží na tom, ako dlho má slúžiť. Jedného dňa však jej batérie prídu aj o posledné zvyšky energie, alebo sa jej opotrebujú solárne panely a družica navždy prestane vysielať signály. Stratí schopnosť korigovať svoju obežnú dráhu a pomaly sa začne blížiť k zemskému povrchu. Napokon sa zrúti na zem. Niektoré družice inžinieri úmyselne nechávajú spadnúť, aby ešte viac nehromadili kozmický odpad, veď už dnes lieta okolo našej planéty asi 20-tisíc človekom vytvorených objektov. Ďalších približne 128 miliónov kusov tvorí kozmický odpad, ktorý vznikol pri zrážkach satelitov. A zatiaľ čo väčšina družíc lieta okolo Zeme len niekoľko rokov, Vanguard 1 je vo vesmíre už vyše šesť dekád. A polieta si ešte poriadne dlho.

Vanguard 1 bola len štvrtou umelou družicou Zeme. Pred ňou ľudia do vesmíru úspešne vypustili iba Sputnik 1, Sputnik 2 a Explorer 1. Vanguard 1 je pomerne malým objektom guľovitého tvaru s priemerom 16 centimetrov a váži 1,5 kilogramu. Nikita Chruščov si z neho svojho času robil žarty, nazval ho „grapefruitovým satelitom“. V porovnaní s 84-kilogramovým Sputnikom 1 a poltonovým Sputnikom 2 išlo naozaj o drobčeka. Otázne je, koľkí občania ZSSR jeho žart pochopili, keďže grapefruity jedli v Sovietskom zväze iba papaláši.

Napriek malým rozmerom mal Vanguard 1 na rozdiel od svojich väčších predchodcov na orbite viacero úloh. Meral hustotu atmosféry vo veľkých výškach aj obsah elektrónov v ionosfére a tieto dáta sa neskôr využívali pri analýze vplyvu vesmírneho prostredia na iné objekty. Vykonával tiež geodetické merania, ktoré potvrdili, že Zem má hruškovitý tvar. Išlo tiež o prvý satelit, ktorý využíval solárnu energiu.

Vanguard 1 odštartoval 17. marca 1958 a výstup do vesmíru sledovali milióny ľudí. Prvý pokus 6. decembra 1957 skončil fiaskom. Raketa vyletela len meter do výšky, potom spadla a vybuchla. Družica Vanguard 1A vtedy utrpela len mierne poškodenie, ale napriek tomu radšej poslali do vesmíru v marci 1958 jej náhradníčku. Vanguard 1A je dnes vystavená v Národnom múzeu letectva a kozmonautiky vo Washingtone D. C.

Od svojich predchodcov sa Vanguard 1 líši dodnes. Explorer 1 vydržal na obežnej dráhe 12 rokov, Sputnik 1 tri mesiace a Sputnik 2 päť mesiacov. Vanguard 1 lieta dodnes. Má dráhu v tvare elipsy, v najbližšom bode sa k k Zemi priblíži na 654 kilometrov, v najvzdialenejšom je to až 3969 kilometrov. Práve vysoká obežná dráha je dôvodom, prečo družica okolo našej planéty stále lieta. A ešte najmenej 200 rokov aj bude.

Najstarší satelit na obežnej dráhe: Poletí ešte 200 rokov

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Najstarší satelit na obežnej dráhe: Poletí ešte 200 rokov

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Nahradí drevo oceľ a betón? Drevené výškové budovy už stoja

Len čakajú na objavenie: V antarktických vodách sú desiatky lodných vrakov

4 bizarné a kruté vynálezy, o ktorých ste asi nepočuli

Ázijské sršne v Európe: Bojujú s nimi už v niekoľkých štátoch

Kruté delfíny: "Najinteligentnejšie" morské cicavce sú hlúpe a občas aj kruté

Hubblov nástupca: Teleskop Jamesa Webba môže ísť do vesmíru už čoskoro

Výber pre vás