Ak na&nbsp;ulici kohokoľvek požiadate, aby označil nejaký vesmírny ďalekohľad, deväťdesiatdeväť percent odpovedí bude – Hubble. Nemusí to však dlho platiť. Už teraz sa na&nbsp;teleskope objavujú menšie zlyhania, v&nbsp;najbližších mesiacoch či rokoch sa dostavia aj závažnejšie poruchy. Až jedného dňa legenda zhorí v&nbsp;zemskej atmosfére. Našťastie, už sa vo&nbsp;veľkom pripravuje jeho nástupca.

Priekopník Hubblov teleskop má na&nbsp;konte nespočetne veľa unikátnych objavov, výrazne posunul dopredu výskum exoplanét, objektov nachádzajúcich sa od&nbsp;nás v&nbsp;extrémnej vzdialenosti – až na&nbsp;samej hranici vesmíru, no aj tých, ktoré patria do&nbsp;našej slnečnej sústavy. Jeho pozorovania umožnili spresniť alebo úplne prepísať mnohé dôležité teórie, týkajúce sa vzniku a&nbsp;fungovania vesmíru. S&nbsp;tým však bude čoskoro koniec. Hubblov teleskop už začína zlyhávať a&nbsp;vedci sa pripravujú na&nbsp;ukončenie jeho činnosti.

Doteraz ju pomohli predĺžiť ďalšie štyri servisné misie, prvá sa uskutočnila v&nbsp;roku 1997, posledná v&nbsp;roku 2009, s&nbsp;ďalšími sa už neráta, Hubble je teraz odkázaný len sám na&nbsp;seba. Ďalekohľad by mal však ešte nejaký čas fungovať bez vážnejších problémov, možno až do&nbsp;roku 2030. Financovanie jeho prevádzky je pomerne náročná záležitosť, rok stojí takmer sto miliónov dolárov.

Zánik teleskopu A&nbsp;čo sa stane s&nbsp;Hubblovým teleskopom, keď sa odmlčí definitívne? Podľa pôvodných plánov sa mal pomocou raketoplánu vrátiť späť na&nbsp;Zem a&nbsp;stať sa muzeálnym exponátom. To však už neplatí, pretože raketoplány sú v&nbsp;dôchodku a&nbsp;ich nástupcovia pravdepodobne nebudú mať na&nbsp;transport ďalekohľadu dostatočnú nosnosť, nehovoriac už o&nbsp;tom, že jeho návrat by bol extrémne drahý.

Preto ho s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou čaká podobný osud, aký svojho času postihol vesmírnu stanicu Mir a&nbsp;mnoho družíc a&nbsp;satelitov – postupne ho bude priťahovať zemská gravitácia, až napokon zhorí v&nbsp;jej atmosfére.

Úlomky na&nbsp;Zemi? Otázka je, nakoľko to bude regulovaný proces. Ak do&nbsp;zemskej atmosféry vstúpi úplne nekontrolovane, je pravdepodobné, že nie všetky jeho súčasti zhoria v&nbsp;atmosfére, ale niektoré dopadnú aj priamo na&nbsp;zemský povrch a&nbsp;môžu predstavovať určité nebezpečenstvo i&nbsp;pre ľudí. NASA preto uvažuje, že zostup ďalekohľadu do&nbsp;atmosféry by riadil robotický modul, ktorý by ho pomohol nasmerovať nad oceán alebo do&nbsp;neobývaných oblastí zeme.

Ktorý variant napokon nastane, to stále nie je jasné. Rovnako neistý je aj dátum jeho definitívneho zániku – mohlo by k&nbsp;nemu prísť niekedy medzi rokmi 2019 až 2032, závisí to jednak od&nbsp;času, dokedy bude slúžiť, jednak od&nbsp;aktivity Slnka i&nbsp;od&nbsp;jeho vstupu do&nbsp;hornej atmosféry.

Drahý nástupca Jeho nástupcom by sa mal stať Teleskop Jamesa Webba, ktorý medzinárodné spoločenstvo takmer dvoch desiatok krajín plánuje a&nbsp;postupne aj pripravuje už od&nbsp;roku 1996. Ak všetko dobre dopadne, do&nbsp;vesmíru by sa mohol dostať 31. októbra 2021.

Náklady naň sa extrémne predražili a&nbsp;zrejme budú atakovať hranicu desať miliárd dolárov. Pre ne dokonca hrozilo projektu úplné ukončenie, no nakoniec sa v&nbsp;ňom pokračuje, pravda, pod veľmi prísnym finančným dozorom. Len pre&nbsp;zaujímavosť – pôvodne sa očakávalo, že bude stáť miliardu, neskôr sa odhady ustálili na&nbsp;tri a&nbsp;pol miliardy, realita je však napokon celkom iná.

Ešte výkonnejší Teleskop Jamesa Webba bude podstatne väčší než Hubblov teleskop. Jeho dĺžka bude dvadsaťštyri metrov, zrkadlo bude mať priemer šesť a&nbsp;pol metra a&nbsp;navyše bude umiestnený vo&nbsp;vzdialenosti jeden a&nbsp;pol milióna kilometrov od&nbsp;Zeme, zatiaľ čo Hubble sa nachádza necelých šesťsto kilometrov nad Zemou. Obrovská vzdialenosť však znemožní servisné opravy robené priamo kozmonautmi. Preto je navrhnutý tak, aby to v&nbsp;budúcnosti zvládli plnoautomatické robotické moduly.

Vďaka špičkovým parametrom by nám mal umožniť dovidieť až na&nbsp;počiatok vesmíru a&nbsp;k&nbsp;tým najvzdialenejším objektom. Mohol by odhaliť tajomstvá spojené s&nbsp;formovaním prvých galaxií a&nbsp;planetárnych systémov. Jeho pozorovania by mohli poopraviť fundamentálne teórie zaoberajúce sa vznikom a&nbsp;fungovaním vesmíru. Plánovaná životnosť Webbovho teleskopu je minimálne päť a&nbsp;pol roka, v&nbsp;optimálnom prípade by mohla presiahnuť desať rokov.

Hubblov nástupca: Teleskop Jamesa Webba môže ísť do vesmíru už čoskoro

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Hubblov nástupca: Teleskop Jamesa Webba môže ísť do vesmíru už čoskoro

Súvisiace články

Konšpiračné teórie, ktoré sa ukázali byť pravdivými

Tikajúce bomby pod hladinou: Explózie jazier môžu zabiť tisíce ľudí

FOTO Krúpy ako tenisové loptičky spôsobili miliardové škody

Oči v živočíšnej ríši: V porovnaní s niektorými zvieratami sme prakticky slepí

Sú slamenné domy našou budúcnosťou? Majú aj svoje muchy

Čmeliak preletí aj najvyššiu horu sveta, nevadí mu riedky vzduch

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás