​Náročná výstavba Ľudia zadržiavajú vodu prehradením toku už celé tisícročia, ale skutočne obrie priehrady začali na&nbsp;riekach vyrastať asi pred storočím. Slúžia najmä na&nbsp;prevenciu záplav či na&nbsp;regulovanie prietoku a&nbsp;tým aj splavnosti riek. Okrem toho na&nbsp;vodné elektrárne, vybudované ako súčasť veľkých priehrad, pripadá zhruba pätina svetovej výroby elektrickej energie.&nbsp;

Už pri zbežnom pohľade na&nbsp;snímky priehrad zbadáme, že niektoré priehradné múry majú tvar oblúka, iné sú rovné, ďalšie štíhle, iné mimoriadne široké. Nie je to náhoda, stavitelia musia prekonať celý rad prekážok a&nbsp;hlavne prispôsobiť vodné dielo konkrétnemu terénu.

Užitočná gravitácia Pri prehradzovaní širokých riek sa obyčajne stavajú takzvané gravitačné priehrady. Ich názov naznačuje, že pri nich hrá významnú úlohu gravitácia. Je to skutočne tak. Keďže gravitačné priehrady majú mohutnú konštrukciu, sú mimoriadne ťažké a&nbsp;gravitačné pôsobenie, teda hmotnosť priehrady, bráni tomu, aby ich tlak vody prevrátil. Príkladom takejto priehrady je Grand Coulee na&nbsp;americkej rieke Columbia. Má výšku 168 metrov a&nbsp;dĺžku 1&nbsp;592 metrov. Postavili ju v&nbsp;rokoch 1933 až 1942 a&nbsp;dodnes je jednou z&nbsp;najväčších betónových stavieb na&nbsp;svete. Jej súčasťou je elektráreň s&nbsp;najvyšším výkonom v&nbsp;USA.

​Prenos tlaku V&nbsp;úzkych údoliach sa stavajú najmä klenbové priehrady. Ich oblúkovitý múr sa na&nbsp;oboch koncoch opiera o&nbsp;stabilné, obyčajne skalnaté steny rokliny či údolia. Klenba pritom prenáša hydrostatický tlak vody za&nbsp;múrom do&nbsp;okolitého skalného masívu.

Občas však stavitelia siahnu aj po&nbsp;kombinovaných gravitačno-klenbových priehradách – za&nbsp;ich typického predstaviteľa sa považuje Hooverova priehrada na&nbsp;americkej rieke Colorado, ktorej výstavba bola dokončená v&nbsp;roku 1936. Jej priehradný múr s&nbsp;výškou 221 metrov je druhý najvyšší v&nbsp;USA.

​Superobjemná No a&nbsp;nakoniec sú tu priehrady so&nbsp;sypanou hrádzou, pričom materiálom môže byť zemina alebo drvená hornina. Tieto priehrady musia mať zabudovanú&nbsp;nepriepustnú vrstvu – v&nbsp;súčasnosti je populárna najmä betónová vrstva na&nbsp;návodnej strane. Najmohutnejšou priehradou postavenou zo&nbsp;sypanej zeminy je priehrada Tarbela na&nbsp;pakistanskej rieky Indus. Má výšku 142 metrov, dĺžku 2&nbsp;743 metrov a&nbsp;obsahuje takmer 153 miliónov kubických metrov zeminy. Podľa niektorých zdrojov je druhou najobjemnejšou stavbou na&nbsp;svete, hneď po&nbsp;Veľkom čínskom múre. Kamenitou sypanou priehradou je aj slovenská priehrada Ružín I.&nbsp;na&nbsp;rieke Hornád.

​Vývoj priehrad Najstaršia:&nbsp; Za&nbsp;najstaršiu známu priehradu sa považuje priehrada Jawa v&nbsp;dnešnom Jordánsku, ktorá bola postavená približne tritisíc rokov pred naším letopočtom. Táto priehrada, pôvodne vysoká deväť metrov, slúžila na&nbsp;zadržiavanie či zachytávanie vody v&nbsp;období výdatných dažďov a&nbsp;jej využitie na&nbsp;zavlažovanie polí.&nbsp;

Starovek: Priehrady budovali v&nbsp;staroveku aj Egypťania, z&nbsp;neskoršieho obdobia pochádzajú systémy prie-hrad na&nbsp;zavlažovanie, vybudované v&nbsp;Indii a&nbsp;Číne.

Rimania posunuli stavbu na&nbsp;vyššiu úroveň, a&nbsp;to najmä priekopníckym využitím vodovzdornej malty a&nbsp;betónu, čo im umožnilo stavať na&nbsp;tú dobu veľmi vysoké priehrady. Najvyššou rímskou priehradou bola priehrada Subiaco neďaleko Ríma, postavená v&nbsp;prvom storočí nášho letopočtu – jej výška päťdesiat metrov nebola prekonaná až do&nbsp;zničenia priehrady v&nbsp;roku 1305.&nbsp;

Stredovek: Množstvo priehrad sa postavilo na&nbsp;území dnešného Holandska, ohrozovaného záplavami z&nbsp;riek i&nbsp;zo vzdutého mora.&nbsp;

19. storočie: Prichádza ďalší&nbsp;kvalitatívny skok, vyvolaný rozvojom techniky, matematických a&nbsp;fyzikálnych metód i&nbsp;vývojom nových materiálov. Britskí inžinieri postavili v&nbsp;roku 1804 prie-hradu Mir Alam, ktorá má výšku dvanásť metrov a&nbsp;dodnes slúži na&nbsp;zásobovanie indického mesta Hajdarábád vodou.&nbsp;

20. storočie: Začína sa éra skutočne veľkých prie-hrad.&nbsp;Odštartovala ju&nbsp;Stará asuánska priehrada na&nbsp;Níle, ktorú dokončili v&nbsp;roku 1902 a&nbsp;postupne zvyšovali až po&nbsp;výšku tridsaťšesť metrov nad pôvodným dnom rieky. Táto priehrada bola v&nbsp;čase svojho dokončenia najväčšou murovanou priehradou na&nbsp;svete.&nbsp;

Najmohutnejšie priehrady sveta: Majestátne diela ľudského umu

Výber pre vás

Najmohutnejšie priehrady sveta: Majestátne diela ľudského umu

Súvisiace články

Banány v ohrození: Nebezpečná choroba ich môže celkom zlikvidovať

Koľko by stála výroba človeka? 5 faktov, ktoré vás v škole nenaučili

Čaj z kurkumy: Prečo by ho mal pravidelne piť každý chlap?

Prečo si psy voňajú zadky? Chcú spoznať toho druhého

Plávajúce jadrové elektrárne: Dobrý nápad, či recept na tragédiu?

Roboty namiesto žurnalistov? Budúcnosť je bližšie, než si myslíte

Výber pre vás