Operácia Frantic Išlo o takzvané kyvadlové nálety amerického letectva, keď lietadlá vzlietli zo svojich základní v Taliansku alebo vo Veľkej Británii, zaútočili na určené ciele v okupovanej Európe a pristáli na letiskách v bývalom ZSSR. Odtiaľ niekoľko dní operovali a potom odleteli na svoje domovské základne. Pri spiatočnom lete zároveň napadli nepriateľské ciele. O ich údržbu, výstroj a výzbroj sa spolu starali americkí a sovietski mechanici a zbrojári. Celkovo sa uskutočnilo sedem misií.

Cesta k nim však nebola jednoduchá. Tvrdé rokovania sa začali v roku 1943 a dlho stroskotávali na nedôvere sovietskej strany. Frantic bol dokonca témou aj na Teheránskej konferencii. Keď to už vyzeralo, že z celého projektu nebude nič, začiatkom februára 1944 nastal zlom. Americký veľvyslanec v Moskve William A. Harriman po dlhom rozhovore so Stalinom zabezpečil jeho súhlas.

Oprava letísk Sovieti pôvodne sľúbili šesť leteckých základní, ale nakoniec reálne poskytli len tri: Poltavu, Mirgorod a Pirjatin. Všetky sa nachádzali na území dnešnej Ukrajiny neďaleko Kyjeva a po predchádzajúcich bojoch boli úplne zničené. Bolo ich teda treba kompletne opraviť a vybaviť, ako aj predĺžiť vzletové a pristávacie dráhy. K tomu sa dostavili problémy s nedostatočným počtom pracovníkov, ktorých poskytovala sovietska strana. Doprava materiálu, munície a paliva bola navyše ohromujúcou logistickou operáciou. Všetko najprv dopravili do prístavov v Perzskom zálive a Murmansku a potom autami na miesto.&nbsp; Napriek komplikáciám práce v jarných mesiacoch postupovali pomerne rýchlo. Neskôr Sovieti dokonca povolili leteckú prepravu, čo uľahčilo situáciu. Letiská tak už do konca mája boli v takom stave, že mohli prijať americké lietadlá.

Historické pristátie Potom sa to konečne rozbehlo. Už 2. júna 1944 po&nbsp;prvý raz v&nbsp;histórii pristali vojenské lietadlá USA na&nbsp;území ZSSR. Stalo sa tak na&nbsp;letisku v&nbsp;Pirjatine a&nbsp;išlo o&nbsp;stíhačky P-51 Mustang, ktoré sprevádzali bombardéry pri nálete na&nbsp;Debrecín. V&nbsp;nasledujúcich troch-štyroch mesiacoch americké lietadlá pravidelne operovali na&nbsp;území Sovietskeho zväzu a&nbsp;nad ním. Hoci niekedy so&nbsp;striedavými úspechmi.

Nočný úder Skutočná pohroma prišla v&nbsp;noci z&nbsp;21 na&nbsp;22. júna 1944, keď asi 75 bombardérov Luftwaffe zaútočilo na&nbsp;letisko v&nbsp;Poltave. Pri náletoch zničili 47 bombardérov B-17, dve transportné lietadlá C-47 Skytrain a&nbsp;jedno jednomotorové lietadlo. Ďalších 26 lietadiel poškodili. Straty utrpeli aj sovietske lietadlá. Bol to najväčší úder, ktorý nemecké letectvo uštedrilo americkým leteckým silám počas druhej svetovej vojny.

Spacifikované Štuky Na druhej strane nechýbali ani husárske kúsky. Mimoriadne úspešnou bola júlová misia Frantic III. Stíhačky P-51 Mustang a P-38 Lightning pri útokoch na ciele zničili 83 nepriateľských lietadiel, a to nebolo zďaleka všetko. Počas útoku na letisko Mielec americkí stíhači natrafili na veľkú formáciu strmhlavých nemeckých bombardérov Junkers Ju-87, známych ako Štuky. Svoju príležitosť využili naplno. S určitosťou zostrelili 26 bombardérov a pravdepodobne aj niekoľko ďalších.

Pre Američanov išlo o vzácnu skúsenosť. „Väčšina našich pilotov nikdy neútočila na lietadlo so strieľajúcim zadným strelcom,“ uviedol vo svojich spomienkach na margo bombardérov Junkers Ju-87 pilot E. R. Riddle. Písal aj prípad svojho kolegu Sama Browna, ktorý počas bojov utrpel nepríjemné zranenie. „Brownie povedal, že sa naklonil a začal strieľať na Štuku, keď zadný strelec poslal guľku cez jeho kabínu tesne nad horným okrajom nepriestrelného čelného štítka. Strela rozrezala vrch jeho kukly a rozprskla plexisklo na jeho krk a chrbát, pričom poškodila jeho letecký oblek a kožu,“ uviedol.

Iná vojna V&nbsp;septembri americké lietadlá nehádzali len bomby, ale aj zásoby pre&nbsp;účastníkov Varšavského povstania. To sa však už schyľovalo ku koncu americko-sovietskej spolupráce. Bombardovanie železničnej stanice v&nbsp;Szolnoku bolo posledným v&nbsp;rámci týchto akcií. Napriek nespornému úspechu operácií muselo americké letectvo operáciu Frantic ukončiť. Sovietske vojská na&nbsp;východnom fronte postupovali rýchlo a&nbsp;Stalin mal po&nbsp;vojne s&nbsp;územím bývalého ZSSR úplne iné plány. Všetko spoločné úsilie s&nbsp;USA bolo zastavené a&nbsp;to, čo nasledovalo ďalej, bol už príbeh novej – studenej vojny.

Kyvadlové nálety: Keď Američania spolupracovali so Sovietmi

Výber pre vás

Kyvadlové nálety: Keď Američania spolupracovali so Sovietmi

Súvisiace články

FOTO Špeciálne efekty vo filmoch: Ako veľmi vedia zmeniť scény?

Banány v ohrození: Nebezpečná choroba ich môže celkom zlikvidovať

Sex za odmenu existuje aj vo zvieracej ríši, u ktorých živočíchov?

FOTO Posilňovacie stroje pred 160 rokmi: Ako vyzerali?

Roboty namiesto žurnalistov? Budúcnosť je bližšie, než si myslíte

Najmohutnejšie priehrady sveta: Majestátne diela ľudského umu

Výber pre vás