Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Mohutná bojová loď slúžila koncom 15. storočia ako plávajúci hrad pre neohrozeného kráľa Jána I. Dánskeho. Gribshunden bola Jánovou vlajkovou loďou, no v roku 1495 sa potopila neďaleko švédskeho pobrežia. Predtým však bola postrachom morí, dobre vyzbrojenou plávajúcou pevnosťou nabitou zbraňami a vojakmi.

Predpokladá sa, že Gribshunden disponovala až 90 ranými kanónmi, ktoré však boli oveľa menšie než delá, ktorými sa na mori bojovalo o sto rokov neskôr. Posádku tvorili vojaci a námorníci vyzbrojení pomerne primitívnymi palnými zbraňami a kušami.

35 metrov dlhé plavidlo bolo jedno z prvých, ktoré boli navrhnuté špeciálne tak, aby niesli artilériu. Stavitelia pri nej tiež využili nové poznatky a technológie, ktoré sa do oblasti Baltského mora dostali zo Stredozemia. Vďaka nim bola Gribshunden pevnejšia než ostatné lode na severe Európy a dokázala odolať aj búrlivejším vodám.

Približne od roku 1485 sa Ján I. Dánsky pravidelne prepravoval po svojej ríši práve na tejto lodi. Neraz ho sprevádzala celá kráľovská flotila. Účelom týchto plavieb bolo zastrašenie potenciálnych kráľových protivníkov. Ján I. Dánsky síce vládol Dánsku od roku 1481 a v roku 1483 získal aj nórsku korunu, Švédsko sa mu však podriadilo až v roku 1497.

Jeho panstvom boli Dánsko a Švédsko a Ján sa snažil dostať aj Švédsko do takzvanej Nordickej únie, a to najmä diplomatickou cestou. V roku 1495 počas takejto plavby, keď Gribshunden kotvila neďaleko švédskeho mesta Ronneby, sa loď za záhadných okolností potopila. Na palube totiž vypukol požiar. Kráľ a jeho suita boli v tom čase na brehu, stali sa však svedkami katastrofy, pri ktorej zomrelo asi 150 mužov na palube. Mnohé z palubných diel sa neskôr podarilo spod hladiny vyzdvihnúť, morskí archeológovia ich nedávno našli už iba 14. Presnejšie povedané, našli len drevené lafety, pretože v Baltskom mori sa nevyskytujú mäkkýše Teredo navalis požierajúce drevo. Samotné kanóny hrdza rozožrala na prach.

Archeológovia ale nenašli žiadne stopy po požiari. Zrejme preto, že oheň sa rýchlo dostal do muničného skladu, ten vybuchol a plavidlo šlo rýchlo ku dnu. Išlo o jednu z prvých lodí, ktorá mala na palube pušný prach, a bezpečnostné procedúry v tom čase ešte neexistovali.

Amatérski potápači našli vrak ešte v 70. rokoch 20. storočia, a to asi desať metrov pod hladinou mora. V rokoch 2013 a 2015 odtiaľto vyzdvihli viacero artefaktov a v auguste a septembri 2022 sa tu uskutočnili ďalšie prieskumy a digitálne mapovanie vraku.

Gribshunden bola predzvesťou lodí, ktoré odštartovali takzvaný Vek objavov. Ona sama sa ho však nanešťastie nestihla zúčastniť.

Kráľova plávajúca pevnosť: Prečo skončila na dne mora?

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Kráľova plávajúca pevnosť: Prečo skončila na dne mora?

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Pravdy a lži o európskych metropolách: Zvládnete KVÍZ na jednotku?

Pozrite sa do obce Muráň, jej pôvab vám zoberie dych

Parížsky syndróm môže postihnúť každého. Viete, o čo ide?

FOTO Reklamy na sovietske automobily: Spomínate si na ne?

Viete priradiť list k správnemu stromu? Otestujte sa

Ťažký kvíz o zvieratách: Dosiahnete aspoň priemerný výsledok?

Výber pre vás