Keď sa spoja prírodné krásy s&nbsp;poctivou ľudskou prácou a&nbsp;adresnou finančnou pomocou, aj v&nbsp;takom ekonomicky slabom regióne, akým je Revúcky okres, možno dosahovať pozoruhodné ciele. Výnimkou nie je ani Muráň –&nbsp;obec viacerých pozoruhodností, ktorá rozhodne nezaspala v&nbsp;toku času. Od roku 1995, odkedy je vo svojej funkcii, by starosta Roman Goldschmidt zrejme len ťažko zrátal všetky úspešne zrealizované projekty. Významné sú najmä tie z&nbsp;prostriedkov Európskej únie, ktorá doteraz do Muráňa nasmerovala dotácie v&nbsp;celkovom objeme okolo piatich miliónov eur. Najmä vďaka nim sa obec za posledné roky výrazne modernizuje a&nbsp;môže svojim obyvateľom či návštevníkom dopriať väčší komfort. Vybudovali kanalizáciu, zberný dvor, zateplili základnú školu, opravili hasičskú zbrojnicu, zrekonštruovali centrálnu časť námestia, kultúrny dom, odkúpili budovu bývalej fary od rímskokatolíckej cirkvi a&nbsp;zriadili v&nbsp;nej múzeum. Pribudlo nové komunitné centrum a&nbsp;rozšírili sa služby zdravotného strediska, kde je k&nbsp;dispozícii všeobecný lekár, gynekológ, zubár. „Isté je, že bez európskych prostriedkov by sme takéto veľké projekty ni­kdy nemohli zrealizovať,“ konštatuje starosta.

<h3>Poloha</h3>
&nbsp;
Banskobystrický kraj, okres Revúca, región Gemer
&nbsp;
<h3>Prvá písomná zmienka</h3>
&nbsp;
1321
&nbsp;
<h3>Rozloha</h3>
&nbsp;
103,15 km2
&nbsp;
<h3>Nadmorská výška</h3>
&nbsp;
393 m
&nbsp;
<h3>Počet obyvateľov</h3>
&nbsp;
1 221 (k 31. 12. 2021)
&nbsp;
<h3>Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka)</h3>
&nbsp;
2012 - 32,55 %
2013 - 29,55 %
2014 - 26,82 %
2015 - 19,97 %
2016 - 22,60 %
2017 - 14,88 %
2018 - 13,71 %
2019 - 12.58 %
2020 - 18,34 %
2021 - 18,00 %
2022 - (apríl) 18,21 %

Muráň

Pozitívnejšou stránkou toľko diskutovanej zonácie národných parkov (NP), ktorá zasiahla aj NP Muránska planina, je možná finančná podpora osem miliónov eur pre všetky obce a&nbsp;mestá v&nbsp;tejto lokalite. V&nbsp;Muráni už v&nbsp;tejto súvislosti pripravujú žiadosti na realizáciu projektov, ktorými by chceli ešte viac oživiť turistický ruch. Nemalé finančné prostriedky si vyžiada pokračovanie záchranných prác na Muránskom hrade, dobudovanie cestnej infraštruktúry a&nbsp;parkovísk. „Na hrade pracujeme už asi sedem rokov cez program Obnovme si svoj dom, ktorý zastrešuje ministerstvo kultúry. Každoročne sme zamestnávali osem až 20&nbsp;ľudí a&nbsp;bola to veľmi náročná práca, lebo treba dodržiavať <a href="https://www.internetovestavebniny.sk/" target="_blank" rel="noopener">stavebné technológie a&nbsp;materiál</a> prácne vynášať hore. V&nbsp;každom prípade výsledok stojí to za to,“ chváli starosta zmysluplný projekt.

Jeho terénnym autom sa prebíjame čo najbližšie k&nbsp;vstupu na hrad a&nbsp;po kamenných schodoch prechádzame zrekonštruovanou hradnou bránou do rozsiahleho areálu s&nbsp;krásnym výhľadom. Sami sa presviedčame, koľko sa tu už urobilo a&nbsp;zároveň koľko ešte treba urobiť, aby sa táto pamiatka z&nbsp;13.&nbsp;storočia uchovala pre ďalšie generácie. Turistov, ktorým sa nechce toľko šliapať alebo ktorí zavítajú do Muráňa s&nbsp;menšími deťmi, nepochybne poteší návšteva sysľoviska Biele vody asi 2,5&nbsp;kilometra od obce cestou na Prednú Horu. Ak pre ne máte niečo dobré pod zub, obklopia vás všadeprítomné roztomilé syslíky a&nbsp;ďobkajú vám semiačka priamo z&nbsp;ruky, čo je naozaj nezabudnuteľný zážitok.

Aj starosta potvrdzuje, že turistický ruch v&nbsp;obci a&nbsp;jej okolí sa začína rozbiehať. Krásne prostredie, a&nbsp;to nielen pre pacientov liečených zo závislostí, ponúka areál na Prednej Hore. Okrem liečebne s&nbsp;budovou v&nbsp;štýle zámočka, udržiavaných parkov, športových ihrísk a&nbsp;ďalšieho zázemia sa tu nachádza rekreačnú časť s&nbsp;penziónom, wellnessom, modernými chatami a&nbsp;tradičnými drevenicami. Najmä po rekonštrukcii prepadnutej cesty medzi Muráňom a&nbsp;Prednou Horou (respektíve Červenou Skalou) cítiť, že táto oblasť výrazne ožila. „Stále však pretrváva problém s&nbsp;tým, že v&nbsp;našej obci nevieme udržať turistov na viac dní. Kúpia si buchty, vyjdú na Muránsky hrad, pozrú sysle a&nbsp;presúvajú sa ďalej. Nemáme dosť ubytovacích kapacít, hoci je už k&nbsp;dispozícii komfortný penzión v&nbsp;zrekonštruovanej budove oproti obecnému úradu,“ hovorí R.&nbsp;Goldschmidt.

Obec ponúka požičovňu elektrobicyklov, na ktorých sa možno previezť napríklad za koňmi plemena norik muránskeho typu, vyšľachteného na Muránskej planine. V&nbsp;čase, keď sme prechádzali okolo, sme na týchto osvedčených lesných pomocníkov v&nbsp;areáli na Veľkej lúke šťastie nemali, pásli sa niekde v okolí. Zaujímavým turistickým lákadlom Muránskej planiny by mohli byť aj početné jaskyne, ktoré však zatiaľ nie sú verejnosti prístupné, alebo treťohorný relikt a&nbsp;endemit lykovec muránsky. Tento kríček rastie najmä na ťažko dostupných skalných zrázoch a&nbsp;okrem Muránskej planiny ho nikde inde na svete nenájdete.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

O&nbsp;oživení tradície legendárnych muránskych buchiet sme v&nbsp;našom týždenníku písali už pred dvoma rokmi. Obec si tento gastronomický poklad zobrala v&nbsp;roku 2017 pod svoje krídla a&nbsp;obnovila jeho výrobu. Projekt dnes starosta hodnotí ako úspešný, hoci má doteraz ťažké srdce na predstaviteľov vtedajšej vlády. „Tí nám sľúbili finančnú pomoc na rozbehnutie prevádzky v&nbsp;rámci najmenej rozvinutých okresov, ale nakoniec sme nevideli ani cent, lebo sa vraj zmenili pravidlá. Takto sme prišli o&nbsp;70-tisíc eur a&nbsp;obec si na ‚buchtáreň‘ musela zobrať úver. Dnes sme však radi, že tento projekt je životaschopný a&nbsp;dokonca aj ziskový. Máme ochrannú a&nbsp;regionálnu značku produktu Gemer a&nbsp;Malohont. Paradoxne, najmä v&nbsp;čase pandémie, keď ľudia ostávali doma, odbyt buchiet výrazne narástol a&nbsp;denne sa ich predávalo vyše dvetisíc kusov,“ prezrádza starosta. V&nbsp;hornej časti budovy, kde sa vychýrená lahôdka pečie, by obec chcela vybudovať apartmány a&nbsp;posilniť tak ubytovacie kapacity najmä na letnú sezónu. Aktuálne sa pripravuje stavebné povolenie.

Zaujímavou ambíciou je výstavba vyhliadkovej veže, na ktorú Muráň dostal 200-tisícovú dotáciu v&nbsp;rámci najmenej rozvinutých okresov. Aj keď ešte nič nie je definitívne stratené, tohto projektu s&nbsp;rozpočtom 600-tisíc eur sa nateraz museli vzdať. „Je to veľká suma a&nbsp;v&nbsp;momentálnej situácii si nemôžeme dovoliť zobrať úveru,“ poukazuje R.&nbsp;Goldschmidt na to, že financie treba investovať aj inde. Z&nbsp;podpory 70-tisíc eur postavili detské ihrisko, pri ktorom plánujú vybudovať zónu oddychu, pribudli dve parkoviská pri nástupe na náučný chodník Muránska planina. Obec by sa rada pričinila aj o&nbsp;sprístupnenie Javorníkovej dolinky. Aj keď gro turistickej sezóny sa v&nbsp;Muráni odohráva počas letných mesiacov, aktívne si tu možno užiť voľný čas aj v&nbsp;zime. K&nbsp;dispozícii je napríklad lyžiarsky vlek, ten však funguje len za optimálnych snehových podmienok.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Už spomínaná zonácia Národného parku Muránska planina by na jednej strane mohla priniesť zaujímavú finančnú injekciu do rozvoja cestovného ruchu, na druhej však robí ľuďom v&nbsp;obci vrásky na čele. „Väčšina našich živnostníkov sa totiž živila práve prácou v&nbsp;lese a&nbsp;týmto spôsobom o&nbsp;ňu môžu prísť. Zonácii sa nebránime, a&nbsp;pokiaľ prinesie benefity pre región, bude to len dobre, podľa môjho názoru by sa však mala začať na území menšieho rozsahu a&nbsp;potom postupne prehodnocovať. Vyhlásiť naraz bezzásahové územie na 40&nbsp;percentách plochy parku nepovažujem za šťastný krok. Pre ľudí, ktorí pracovali v&nbsp;lese, nie je jednoduché preorientovať sa na inú prácu,“ dodáva starosta, podľa ktorého však treba prijať realitu a&nbsp;prispôsobiť sa daným podmienkam. V&nbsp;samotnej obci veľa pracovných možností nie je, miestni dochádzajú za robotou predovšetkým do najbližších miest ako Revúca, Jelšava či Hnúšťa alebo do obce Lubeník. Mnohí, najmä mladí, odchádzajú za vidinou lepšieho života ešte ďalej a&nbsp;málokedy sa vracajú. „Je to realita, ktorá nás vôbec neteší, ale treba ju chápať. Nedokážeme tu vytvoriť také možnosti a&nbsp;perspektívu pre mladé rodiny ako vo väčších mestách z&nbsp;bohatších regiónov,“ je jasné R.&nbsp;Goldschmidtovi.

Zrejme najznámejšou športovo-spoločenskou akciou v&nbsp;obci je Rodeo Muráň, ktoré koncom júla tohto roka napíše už svoju 28.&nbsp;kapitolu. Obratní „kovboji“ na koňoch si museli dať posledné dva ročníky pre pandémiu pauzu a&nbsp;starosta sa obáva, že to v&nbsp;spojitosti s&nbsp;rastom cien môže poznačiť návštevnosť. „Ostáva len dúfať, že divákov zložitá finančná situácia neodradí a&nbsp;na toto populárne podujatie si predsa len cestu nájdu,“ verí R.&nbsp;Goldschmidt. Minulý rok si v&nbsp;obci pripomínali 700.&nbsp;výročie prvej písomnej zmienky a&nbsp;zároveň 750.&nbsp;výročie existencie hradu Muráň, ale kovid neplánovane presunul oslavy až na začiatok septembra tohto roka. V&nbsp;rámci tejto akcie chcú Muránčania oceniť ľudí, ktorí obci robia dobré meno, a&nbsp;pre návštevníkov bude k&nbsp;dispozícii kultúrny program. Každoročným obľúbeným podujatím sú aj Muránske hradné dni, ktoré sa konajú vždy začiatkom leta s&nbsp;predstaveniami rytierov či sokoliarov.

Návštevník Muráňa by určite nemal obísť ani obecné múzeum, ktoré otvorili pred ôsmimi rokmi v&nbsp;niekdajšej budove rímskokatolíckej cirkvi. Podstatná časť expozície je venovaná muránskej keramike, ktorú sa obec snaží zbierať od miestnych ľudí a&nbsp;fyzicky tak zachrániť cenné historické dedičstvo. Artefaktov z&nbsp;hradu sa zachovalo menej, niektoré však majú okrem ťažko vyčísliteľnej hodnoty zaujímavý príbeh. V&nbsp;tomto smere dominuje masívna kamenná doska s&nbsp;erbom rodu Séčiovcov z&nbsp;roku 1650, ktorá kedysi zdobila hradnú bránu. Napriek obrovskej hmotnosti bola zrejme na objednávku odcudzená a&nbsp;neskôr ju objavili na košickom smetisku. Dnes je už našťastie v&nbsp;pomerne zachovanom stave súčasťou muránskeho múzea, a&nbsp;pokiaľ sa nájdu finančné prostriedky, obec by ju chcela dať zreštaurovať. Z&nbsp;druhej kamennej dosky sa zachovali už iba fragmenty.

Pozoruhodnými exponátmi sú aj dve originálne košele Ferdinanda Coburga, predstaviteľa posledného rodu vlastniaceho hrad až do roku 1945. Nočnú šili v&nbsp;Mníchove, dennú v&nbsp;Paríži. Keď nám ich riaditeľka múzea Janka Spišáková predvádzala, všimli sme si, že na jednej z&nbsp;nich v&nbsp;zadnej časti chýbal kus látky. „Bývalý majiteľ, ktorý ju mal doma, si totiž nevšimol erbové označenie a&nbsp;kus látky použil na utretie rúk,“ prezrádza jednu z&nbsp;perličiek Janka Spišáková. Teší ju, že záujem o&nbsp;návštevu múzea, fungujúceho na telefonickú objednávku a&nbsp;za dobrovoľné vstupné, rastie, mali už dokonca aj nočné prehliadky. „Sme radi, že si ľudia môžu pozrieť kus našej histórie a&nbsp;spríjemniť si tak pobyt v&nbsp;Muráni. Obec sa snaží zapájať do projektov s&nbsp;cieľom získať čo najviac finančných prostriedkov, aby sa mohla naďalej rozvíjať. Ako miestnu rodáčku ma teší, že obec za posledné roky výrazne napreduje, hoci život miestnych nie je jednoduchý,“ dodáva.