Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

V oficiálnom zozname diagnóz síce parížsky syndróm nenájdete, odborníci však tento ojedinelý fenomén dobre poznajú. Najčastejšie sa vyskytuje u japonských turistov, prečo však práve u nich?

Parížsky syndróm je akousi extrémnou formou kultúrneho šoku. A naň sú najviac náchylní práve Japonci, ktorých kultúra sa až do druhej polovice 20. storočia vyvíjala prakticky izolovane od vonkajšieho sveta. Stret s inou kultúrou potom môže na človeka zapôsobiť tak silno, že uňho vyvolá depresiu, dezorientovanosť a podráždenosť.

V prípade parížskeho syndrómu je ale dôležitá aj strata ilúzii. Návštevníci do Paríža prichádzajú s priam snovými predstavami o tom, ako mesto svetiel vyzerá. Keď sa potom fantázia stretne s tvrdou realitou, výsledkom sú nepríjemné psychické problémy.

Kultúrny šok zažíva pri cestovaní prakticky každý človek. Jeho intenzita sa však líši v závislosti od konkrétnej osoby. A prípade citlivejších jedincov sa môže vyvinúť až do parížskeho syndrómu.

Títo jedinci, ako sme už spomínali, pochádzajú najčastejšie z krajiny vychádzajúceho slnka. V japonskej kultúre sa totiž vyvinula akási romantizovaná predstava o Západe, najmä o Európe. V Japonsku mali veľký úspech práve filmy z prostredia Paríža: Amélia z Montmartru, Pred súmrakom, Američan v Paríži či Majestic. Pojednávajú najmä o umení, kultúre, útulných reštauráciách a intelektuálnych konverzáciách. Japonci tak očakávajú, že Paríž bude rovnaký ako vo filmoch. A to samozrejme nie je pravda.

V roku 2014 napríklad magazín Condé Nas Traveler označil Paríž za štvrté najmenej priateľské mesto sveta. V roku 2020 si zasa v štúdii magazínu CEOWORLD vyslúžil titul najbezočivejšieho mesta. No a v roku 2021 robila organizácia InterNations prieskum, podľa ktorého je pre prisťahovalcov Paríž tretím najmenej priateľským mestom v Európe.

Parížsky syndróm sa však nevzťahuje iba na francúzsku metropolu, človeka môže postihnúť aj pri cestovaní do iných miest. Odborníci sa zhodujú, že ide najmä o fenomén staršej generácie, ktorá je menej scestovaná než tá mladšia. Proti kultúrnemu šoku ale nie je imúnny nikto. Mali ste ho už aj vy? Dajte nám vedieť v komentároch.