Ak na&nbsp;ulici kohokoľvek požiadate, aby označil nejaký vesmírny ďalekohľad, deväťdesiatdeväť percent odpovedí bude – Hubble. Nemusí to však dlho platiť. Už teraz sa na&nbsp;teleskope objavujú menšie zlyhania, v&nbsp;najbližších mesiacoch či rokoch sa dostavia aj závažnejšie poruchy. Až jedného dňa legenda zhorí v&nbsp;zemskej atmosfére. Našťastie, už sa vo&nbsp;veľkom pripravuje jeho nástupca.

Priekopník Hubblov teleskop má na&nbsp;konte nespočetne veľa unikátnych objavov, výrazne posunul dopredu výskum exoplanét, objektov nachádzajúcich sa od&nbsp;nás v&nbsp;extrémnej vzdialenosti – až na&nbsp;samej hranici vesmíru, no aj tých, ktoré patria do&nbsp;našej slnečnej sústavy. Jeho pozorovania umožnili spresniť alebo úplne prepísať mnohé dôležité teórie, týkajúce sa vzniku a&nbsp;fungovania vesmíru. S&nbsp;tým však bude čoskoro koniec. Hubblov teleskop už začína zlyhávať a&nbsp;vedci sa pripravujú na&nbsp;ukončenie jeho činnosti.

Doteraz ju pomohli predĺžiť ďalšie štyri servisné misie, prvá sa uskutočnila v&nbsp;roku 1997, posledná v&nbsp;roku 2009, s&nbsp;ďalšími sa už neráta, Hubble je teraz odkázaný len sám na&nbsp;seba. Ďalekohľad by mal však ešte nejaký čas fungovať bez vážnejších problémov, možno až do&nbsp;roku 2030. Financovanie jeho prevádzky je pomerne náročná záležitosť, rok stojí takmer sto miliónov dolárov.

Zánik teleskopu A&nbsp;čo sa stane s&nbsp;Hubblovým teleskopom, keď sa odmlčí definitívne? Podľa pôvodných plánov sa mal pomocou raketoplánu vrátiť späť na&nbsp;Zem a&nbsp;stať sa muzeálnym exponátom. To však už neplatí, pretože raketoplány sú v&nbsp;dôchodku a&nbsp;ich nástupcovia pravdepodobne nebudú mať na&nbsp;transport ďalekohľadu dostatočnú nosnosť, nehovoriac už o&nbsp;tom, že jeho návrat by bol extrémne drahý.

Preto ho s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou čaká podobný osud, aký svojho času postihol vesmírnu stanicu Mir a&nbsp;mnoho družíc a&nbsp;satelitov – postupne ho bude priťahovať zemská gravitácia, až napokon zhorí v&nbsp;jej atmosfére.

Úlomky na&nbsp;Zemi? Otázka je, nakoľko to bude regulovaný proces. Ak do&nbsp;zemskej atmosféry vstúpi úplne nekontrolovane, je pravdepodobné, že nie všetky jeho súčasti zhoria v&nbsp;atmosfére, ale niektoré dopadnú aj priamo na&nbsp;zemský povrch a&nbsp;môžu predstavovať určité nebezpečenstvo i&nbsp;pre ľudí. NASA preto uvažuje, že zostup ďalekohľadu do&nbsp;atmosféry by riadil robotický modul, ktorý by ho pomohol nasmerovať nad oceán alebo do&nbsp;neobývaných oblastí zeme.

Ktorý variant napokon nastane, to stále nie je jasné. Rovnako neistý je aj dátum jeho definitívneho zániku – mohlo by k&nbsp;nemu prísť niekedy medzi rokmi 2019 až 2032, závisí to jednak od&nbsp;času, dokedy bude slúžiť, jednak od&nbsp;aktivity Slnka i&nbsp;od&nbsp;jeho vstupu do&nbsp;hornej atmosféry.

Drahý nástupca Jeho nástupcom by sa mal stať Teleskop Jamesa Webba, ktorý medzinárodné spoločenstvo takmer dvoch desiatok krajín plánuje a&nbsp;postupne aj pripravuje už od&nbsp;roku 1996. Ak všetko dobre dopadne, do&nbsp;vesmíru by sa mohol dostať 31. októbra 2021.

Náklady naň sa extrémne predražili a&nbsp;zrejme budú atakovať hranicu desať miliárd dolárov. Pre ne dokonca hrozilo projektu úplné ukončenie, no nakoniec sa v&nbsp;ňom pokračuje, pravda, pod veľmi prísnym finančným dozorom. Len pre&nbsp;zaujímavosť – pôvodne sa očakávalo, že bude stáť miliardu, neskôr sa odhady ustálili na&nbsp;tri a&nbsp;pol miliardy, realita je však napokon celkom iná.

Ešte výkonnejší Teleskop Jamesa Webba bude podstatne väčší než Hubblov teleskop. Jeho dĺžka bude dvadsaťštyri metrov, zrkadlo bude mať priemer šesť a&nbsp;pol metra a&nbsp;navyše bude umiestnený vo&nbsp;vzdialenosti jeden a&nbsp;pol milióna kilometrov od&nbsp;Zeme, zatiaľ čo Hubble sa nachádza necelých šesťsto kilometrov nad Zemou. Obrovská vzdialenosť však znemožní servisné opravy robené priamo kozmonautmi. Preto je navrhnutý tak, aby to v&nbsp;budúcnosti zvládli plnoautomatické robotické moduly.

Vďaka špičkovým parametrom by nám mal umožniť dovidieť až na&nbsp;počiatok vesmíru a&nbsp;k&nbsp;tým najvzdialenejším objektom. Mohol by odhaliť tajomstvá spojené s&nbsp;formovaním prvých galaxií a&nbsp;planetárnych systémov. Jeho pozorovania by mohli poopraviť fundamentálne teórie zaoberajúce sa vznikom a&nbsp;fungovaním vesmíru. Plánovaná životnosť Webbovho teleskopu je minimálne päť a&nbsp;pol roka, v&nbsp;optimálnom prípade by mohla presiahnuť desať rokov.

Hubblov nástupca: Teleskop Jamesa Webba môže ísť do vesmíru už čoskoro

Výber pre vás

Hubblov nástupca: Teleskop Jamesa Webba môže ísť do vesmíru už čoskoro

Súvisiace články

Konšpiračné teórie, ktoré sa ukázali byť pravdivými

Tikajúce bomby pod hladinou: Explózie jazier môžu zabiť tisíce ľudí

FOTO Krúpy ako tenisové loptičky spôsobili miliardové škody

Oči v živočíšnej ríši: V porovnaní s niektorými zvieratami sme prakticky slepí

Sú slamenné domy našou budúcnosťou? Majú aj svoje muchy

Čmeliak preletí aj najvyššiu horu sveta, nevadí mu riedky vzduch

Výber pre vás