Sú slamenné domy našou budúcnosťou? Majú aj svoje muchy
8. 5. 2021, 8:00 (aktualizované: 16. 7. 2024, 1:06)

Zdroj: Shutterstock
Pri pojme architektúra budúcnosti sa väčšine ľudí vybavia vysoké biele budovy naťahujúce svoje vrcholy nad oblaky. Skutočnosť môže byť oveľa prozaickejšia – vrátime sa k stavebníctvu, aké si pamätajú ešte naši starí rodičia. Prvou lastovičkou je využívanie všadeprítomnej slamy.
Postavíte ho vlastnými rukami
V čom spočíva kúzlo slamy? Okrem ekologickosti je to najmä dostupnosť stavebného materiálu. Každý rok majú poľnohospodári veľkú nadprodukciu slamy. Samotná stavba je navyše oveľa jednoduchšia ako pri klasických domoch. Je možné postaviť si ho celkom svojpomocne, hoci nemáte so stavebníctvom žiadne skúsenosti. Komunity, ktoré sa venujú vzájomnému vzdelávaniu v tejto oblasti, sa pritom stále rozrastajú
Výstavba drevenej konštrukcie a jej vyplnenie slamenými balíkmi idú pomerne rýchlo. Táto fáza aj s vybudovaním základov zaberie štyrom ľuďom približne tri mesiace. Náročnejšie oproti klasickým stavbám je spracovanie a aplikácia hlinených omietok. Omietky sa nanášajú v päťcentimetrovej vrstve, čo je obrovské množstvo materiálu, ktorý treba spracovať.
Šetrenie peňazí
Častým argumentom v prospech rozhodnutia stavať zo slamy je úspora energií. Prírodný materiál má vynikajúce izolačné vlastnosti. Okrem tepla slamené balíky dobre izolujú aj hluk. Väčšina týchto domov je takzvane difúzne otvorená, teda steny dýchajú a zároveň si zachovávajú svoju vysokú tepelnú izoláciu. Cena slameného domu je kapitola sama osebe. Na dom s obytnou plochou stodvadsať štvorcových metrov potrebujete približne tisíc balíkov, z ktorých každý stojí asi jedno euro. Ďalšie náklady ušetríte vďaka práci, pretože jednoduchý dom si môže ktokoľvek postaviť svojpomocne.
Ďalším bonusom sú podmienky v slamenom dome. Hlinené omietky vytvárajú veľmi príjemné, teplé a zdravé prostredie, čo pôsobí príťažlivo v časoch, keď väčšina ľudí trávi pracovný deň v chladnej kancelárii. Je tu ešte jedna prednosť, ktorá sa málokedy spomína: domy zo slamy sú ľahko rozoberateľné. Svoj príbytok teda majiteľ môže prispôsobovať zmeneným životným okolnostiam. Materiál, ktorý nezužitkuje, je recyklovateľný a rozložiteľný v prírode.
Negatíva
Ako je teda možné, že slamené domy už dávno neprevalcovali tradičnejšiu konkurenciu? Aj ony majú svoje muchy. Najväčším problémom je obdobie, kedy je vhodné stavať. Kým bežný rodinný dom postavíte v ktoromkoľvek ročnom období, slamené balíky treba kupovať v čase zberu, stavať z nich v čase najväčšieho sucha, teda v lete, aby slama nenavlhla. Hlinenú omietku treba nanášať na jeseň, aby v zime mohla vymrznúť. Stavba slameného domu je teda pomerne jednoduchá, ale časovo náročná.
Inou nevýhodou je, že slamený dom sa nedá postaviť v záplavových oblastiach. Kým bežné domy sú schopné vydržať záplavu s minimálnym poškodením, slamený dom môže majiteľ rovno zbúrať, ak ho vôbec nájde na mieste. Hlinená omietka vydrží dážď aj búrky, ale s veľkou vodou si neporadí.
Náročná starostlivosť
Okrem toho, na stavebné bloky nemožno použiť akýkoľvek materiál. Slama musí mať správnu zlatú farbu, tmavšie odtiene už môžu naznačovať hnitie, ktoré je postrachom slamených domov. Navyše, kto chce mať dom z poľnohospodárskych prebytkov aj plne komfortný, musí sa zmieriť s tým, že nebude na sto percent prírodný. Stavbu treba zaizolovať proti vlhkosti aj zospodu, základy bývajú betónové. A v neposlednom rade treba slamený dom prácne udržiavať. Všetky poškodené časti omietky treba ihneď opraviť, inak začnú hniť steny. Stačí na to iba trochu vlhkosti a kyslíka.