Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Kocka so stranou dlhou päť centimetrov pochádzala z&nbsp;jadrového reaktora, ktorý chcel nechať Hitler postaviť počas druhej svetovej vojny. Bola jednou zo stoviek, ktoré nemeckí fyzici vytvorili pre experimentálny reaktor. Spojencom sa však podarilo ku kockám dostať a&nbsp;nechali ich previezť do USA. S&nbsp;výnimkou niekoľkých vrátane tej na pracovnom stole Timothyho Koetha je osud kociek neznámy.

Nemci mali v&nbsp;oblasti jadrového výskumu pred Američanmi dvojročný náskok. Ich fyzici sa „hrali“ s&nbsp;atómami ešte pred vypuknutím vojny a&nbsp;v&nbsp;decembri 1938 objavili Otto Hahn a&nbsp;Fritz Strassman štiepenie jadra atómu. O&nbsp;štyri mesiace neskôr už prebiehali diskusie o&nbsp;jadrových reaktoroch, ktoré volali Uranmaschine, teda „uránové stroje“.

Čoskoro sa začal stavať reaktor na univerzite v&nbsp;Göttingene. Potom však Hitler vpadol do Poľska a&nbsp;mnohých fyzikov povolali do armády. Uranverein, teda akýsi klub tých, ktorí sa zaoberali štiepením jadra, sa rozpadol. Nie však nadlho. Nemecká armáda počula o&nbsp;možnom využití jadrovej energie a&nbsp;už dva týždne po vypuknutí vojny sa v&nbsp;Berlíne konalo stretnutie popredných fyzikov vrátane Walthera Botheho, Siegfrieda Flügghoe, Hansa Geigera, Otta Hahna, and Wernera Heisenberga.

Heisenberg vtedy povedal: „Atómovú bombu je možné zostrojiť, ale trvalo by to najmenej päť rokov.“ Hitler teda od vývoja strašnej zbrane upustil, ale Heisenbergova práca poskytla teoretické základy pre všetok ďalší výskum v&nbsp;tejto oblasti. Vedec správne predvídal, že reaktor sa dá vyrobiť dvomi spôsobmi. Buď za použitia obohateného uránu a&nbsp;ľahko dostupného moderátora štiepnej reakcie (obyčajnej vody), alebo cez prírodný urán a&nbsp;ťažkú vodu či čo najčistejší grafit v&nbsp;úlohe moderátora. Nemci si vybrali druhý spôsob.

Nemeckí fyzici vymysleli experimentálny reaktor so 664 kockami uránu, ktoré dovedna spojili káblom. Ponorili ich do nádrže s&nbsp;ťažkou vodou tienenej grafitom a&nbsp;zariadenie sa stalo známym ako jadrový reaktor B-VIII. Postavili ho v&nbsp;tajnej jaskyni na juhu Nemecka v&nbsp;priebehu februára až apríla 1945.

To už vojna končila a&nbsp;k&nbsp;južnému Nemecku sa blížili Spojenci. Heisenbergovi vedci teda reaktor urýchlene rozobrali a&nbsp;kocky zakopali na poli neďaleko jaskyne. Ťažkú vodu skryli do sudov a&nbsp;najdôležitejšie dokumenty na latríne. Samotný Heisenberg ušiel pred Spojencami na bicykli a&nbsp;pár kociek si viezol v&nbsp;ruksaku. Zakopané kocky vojaci našli a&nbsp;poslali ich do USA, nie je však známe, čo sa s&nbsp;nimi stalo potom.

Moderné analýzy ukazujú, že Nemci by neboli schopní postaviť funkčný reaktor, pretože nemali dosť uránu na spustenie štiepnej reakcie. Teda, mali, lenže nie spolu. Na inom mieste taktiež prebiehali pokusy so 400 kockami uránu a&nbsp;ak by sa zásoby spojili, pre spustenie reakcie v&nbsp;reaktore B-VIII by to stačilo.

Kocky, ktoré Spojenci nezhabali, sa dostali na čierny trh vo východnej Európe. Americká vláda dostala niekoľko výhražných dopisov, v&nbsp;ktorých stálo, že autor dopisu predá kocky nepriateľom USA. Autor si však zabudol uvedomiť, že išlo o&nbsp;prírodný, a&nbsp;nie obohatený urán. Kocky teda neboli príliš cenné ani rádioaktívne. Dnes by teda mali skôr zberateľskú hodnotu.

Hitlerove kocky mohli zničiť svet, kde sa dnes nachádzajú?

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Hitlerove kocky mohli zničiť svet, kde sa dnes nachádzajú?

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Najväčšie klamstvá, ktoré nám hovorili v detstve, ale stále im veríme

Legendárni skupáni: Lakomci, ktorí nedbali ani na svojich najbližších

Maľovanka v cene auta? Jej kúpu by si rozmyslel aj boháč

Ukradnuté artefakty, ktoré sú dodnes vystavené v múzeách

Existujú dva druhy sériových vrahov, aké sú medzi nimi rozdiely?

Lacné krajiny, do ktorých sa oplatí ísť na dôchodok. Ktorú si vyberiete?

Výber pre vás