Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Múzeá, ktoré k&nbsp;nim prišli pochybnými metódami, si tak tieto kultúrne poklady nechávajú v expozíciách stovky rokov.&nbsp;

Elginove mramory odvezené z Grécka a vystavené v Anglicku Ide o zbierku gréckych sôch a architektonických detailov, ktoré boli pôvodne súčasťou Parthenónu v Aténach v Grécku. Počas vlády Osmanskej ríše, veľvyslanec ríše, Thomas Bruce, známy ako lord Elgin sa obával ich poškodenia, preto zbierku odoslal do Anglicka. Väčšina z nej dorazila nepoškodená. (Náklad z jednej lode sa potopil počas búrky, ale sochy nakoniec vylovili z morského dna). Odvezenie týchto pokladov sa stretlo s pobúrením zo strany gréckeho ľudu a dokonca aj krajanov lorda Elgina, vrátane slávneho básnika a politika Lorda Byrona.

Počas niekoľkých rokov celú zbierku od Elgina odkúpila britská vláda a nakoniec ju vystavili v Britskom múzeu v Londýne. V roku1832 Osmani uznali Grécko za nezávislý národ, no napriek tomu zbierku – národné kultúrne dedičstvo, Angličania nevrátili. Briti tvrdili, že v Grécku neexistuje dostatočné zariadenie na ich vystavenie. Ale v roku 2009 v blízkosti Akropoly vzniklo múzeum za 200 miliónov eur. Britské múzeum sa ponúklo, že Elginove mramory zapožičia do tohto múzea pod podmienkou, že uzná anglické vlastníctvo artefaktov. Gréci návrh zamietli, a tak mramorové artefakty zostávajú naďalej v expozícii Britského múzea v Londýne.

Priamov poklad z Osmanskej ríše, ktorý vystavujú v Rusku Starodávne mesto Trója (v dnešnom Turecku) vykopal Nemec Heinrich Schliemann, keď bola archeológia ešte v plienkach. Schliemann bol posadnutý hľadaním predmetov spomínaných v Iliade a Odysei, dávnych epických básňach Homera. A nakoniec uspel - našiel starobylé mesto Trója a zabudnutý poklad, ktorý obsahoval vzácne šperky, zlaté pokrývky hlavy, masky a ďalšie artefakty. Archeológovia odsúdili Schliemannove metódy ako urážku ich práce. Počas kopania totiž nenapraviteľne zničil vrstvy starého mesta.

Schliemann okrem toho nemal v úmysle podeliť sa o svoj objav s Osmanskou ríšou, z ktorej pašoval artefakty. Po niekoľkých rokoch vystavovania v Londýne sa poklad v roku 1881 vydal do Berlína – najprv do Múzea Kunstgewerbe a potom do Etnologického múzea. Po skončení druhej svetovej vojny a porážke Nemecka však artefakty zmizli. V roku 1993 sa nakoniec zistilo, že zbierka padla do rúk Červenej armády Sovietskeho zväzu. Artefakty považovali za vojnovú korisť. Dnes je väčšina Priamovho pokladu vystavená v Puškinovom múzeu v Moskve.

Ištarina brána odvezená z Iraku a vystavená v Nemecku Ištarina brána je impozantnou štruktúrou, ktorá bola kedysi jedným z mnohých vstupov do vnútorného mesta Babylon v dnešnom Iraku. Bola zasvätená Ištar, mezopotámskej bohyni lásky a vojny. Vyrobili ju z tehál s modrou glazúrou a obsahovala reliéf leva, býka a draka. V rokoch 1899 až 1917 bránu vykopali a presunuli do Nemecka, kde časť brány zrekonštruovali a vystavili v múzeu Pergamon v Berlíne.

Hoci iracká vláda v priebehu rokov žiadala o jej vrátenie, zostala v Berlíne, pretože ju v tom čase legálne prevzali. Medzi rokmi 1533 a 1918 bola krajina známa ako Irak pod osmanskou vládou, potom bola niekoľko desaťročí pod britskou kontrolou. Počas tohto obdobia veľa artefaktov previezli do Európy na základe zákonov Osmanskej a Britskej ríše. Avšak, keď Irak získal nezávislosť, zákony, ktorými sa riadi jeho kultúrne dedičstvo, sa zmenili. Do roku 1936 zákony umožnili zahraničným archeológom vykopávať a publikovať výskum na základe toho, čo našli, ale všetky získané artefakty boli vo vlastníctve Iraku. Ištarinu bránu a súvisiace artefakty dnes vystavujú v mnohých múzeách po celom svete.

Busta Nefertiti odnesená z Egypta a vystavená v Nemecku Staroveké predmety zvyčajne ukazujú svoj vek. Postupom času farby blednú, vznikajú trhliny. Zdá sa však, že čas prinajmenšom jeden artefakt obišiel. V roku 1340 pred Kristom v Egypte vytvorili bustu kráľovnej Nefertiti z vápenca, sadry a vosku.

Na rozdiel od mnohých artefaktov tej doby táto busta starne elegantne. Jej tvar zostáva do značnej miery nepoškodený, farby sú neporušené a tvár kráľovnej sa zdá mladá. Bustu objavili nemeckí archeológovia v roku 1912. Nasledujúci rok si našla cestu do Nemecka a od tej doby tam zostala. Múzeum prevádzkuje nadácia, ktorá tvrdí, že bustu získali legálne a Egypt nemá dôvod žiadať jej vrátenie.

Hoa Hakananai'a z Rapa Nui (Veľkonočného ostrova) a vystavené v Anglicku Veľkonočný ostrov je známy svojimi obrími vyrezávanými postavami zvanými moai, ktoré vznikli v rokoch 1100 až 1600. Počas tohto obdobia vzniklo celkovo približne 900 sôch. Postavené chrbtom k oceánu sledovali ostrov. Väčšinu z nich vyrezali z kameňa tufu, niektoré sú z čadiča. Jedna čadičová postava považovaná za majstrovské dielo sa nazýva Hoa Hakananai'a (Ukradnutý priateľ).

Táto socha stovky rokov stála na ostrove, až kým ju v roku 1869 previezli na iný ostrov - s názvom Anglicko a odovzdali kráľovnej Viktórii. Odtiaľ ju darovali Britskému múzeu v Londýne, kde zostáva dodnes. Moai sú však viac ako len umenie vyrobené z čadiča a tufu. Domorodci veria, že moai vyjadrujú náladu svojich predkov. V roku 2018 guvernérka Rapa Nui navštívila Anglicko a pokúsila sa dohodnúť návrat Hoa Hakananai'a, aj keď iba ako súčasť pôžičky. Povedala: „Všetci sme sem prišli, ale sme tu len telom - ľudia v Anglicku majú našu dušu.“

Ukradnuté artefakty, ktoré sú dodnes vystavené v múzeách

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Ukradnuté artefakty, ktoré sú dodnes vystavené v múzeách

Radomír

Súvisiace články

Poklady našich národných parkov: Odhaľte ich v kvíze

Dovolenka aspoň v televízii: TOP filmy, ktoré sa odohrávajú na pláži

VIDEO Z pivnice na zemiaky sa stal podzemný chrám, je dielom jediného muža

Navigátor Jack: Delfín, ktorý bezpečne sprevádzal lode

Nečakaný palác: Biznismen chce byť ako renesančný panovník

Za mrežami do konca života: Prečo odsúdili medvedicu do väzenia?

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás