Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Keď sa z magmy a lávy tvoria minerály, často obsahujú stopy rádioaktívnych prvkov, napríklad uránu. Tieto prvky sa časom rozkladajú, čo znamená, že vydávajú žiarenie, v dôsledku čoho sa časom premenia na iné, stabilnejšie prvky, ktoré ostanú uväznené v mineráli.

Vezmite si napríklad rádioaktívny urán-238. Z jeho atómov sa uvoľňuje energia, až kým sa urán nepremení na olovo. K tomu dochádza za pevne daný čas známy ako polčas rozpadu. Udáva dobu, za ktorú sa rozpadne polovica atómov. V prípade uránu-238 sú to viac než štyri miliardy rokov. To znamená, že po vyše štyroch miliardách rokov sa z polovice vzorky uránu-238 stane olovo. Vďaka tomu je možné určovať vek skutočne veľmi starých vecí. Na základe toho, že poznáme polčasy rozpadov, vedia vedci vyrátať vek kameňa vypočítaním pomeru rádioaktívneho prvku („rodiča“) a stabilného prvku („dieťaťa“). Ide o takzvané rádioaktívne datovanie.

Na rádioaktívne datovanie sa bežne využíva zirkón, pretože obsahuje pomerne veľké množstvo uránu. Existujú však aj ďalšie formy takéhoto datovania. Možno poznáte rádiokarbónovú metódu, ktorá využíva uhlík a vďaka polčasu rozpadu v rádoch tisícov rokov je vhodná na určovanie veku organickej hmoty.

Vďaka rádioaktívnemu datovaniu vedci zistili, že minerály na Zemi sú staré až 4,4 miliardy rokov. To znamená, že planéta tu musí byť prinajmenšom tak dlho. Kde sa však vzalo ďalších 140 miliónov rokov?

Zem sa v priebehu svojho dlhého života značne menila, a to najmä vďaka procesu známemu ako pohyb tektonických dosiek. Stará zem mizne pod povrchom, nová sa rodí, a v dôsledku toho sa horniny z najranejšieho veku Zeme ťažko hľadajú. Zničila ich erózia, alebo sa pod zemou premenili na magmu.

Vedci však vedia rádioaktívnym datovaním zmerať aj vek skál z iných častí vesmíru. Vďaka tomu zistili, že niektoré meteority obsahujú materiály staré 4,56 miliardy rokov, a že skaly na Marse a Mesiaci majú približne 4,5 miliardy rokov.

Na základe toho usúdili, že v tomto čase vznikala slnečná sústava z mrakov plynu a prachu, ktorý obklopoval mladučké Slnko. Raná Zem sa však nesformovala v priebehu okamihu. Išlo o milióny rokov trvajúci proces. To znamená, že nikdy nebudeme vedieť na rok presne určiť, kedy vznikla naša planéta, ale vieme aspoň to, v akom období k tomu došlo.

Aká stará je Zem? Jej vek vieme určiť pomerne presne

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Aká stará je Zem? Jej vek vieme určiť pomerne presne

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Späť do školy: Boli by ste premiantom, či päťkárom? (KVÍZ)

Mocnári, ktorí sa počas vládnutia spoliehali na astrológov

Šialené zvieracie múmie: Egypťania mumifkovali aj krokodíly

Schovávačka ho takmer stála život, strávil šesť dní v kontajneri

V Austrálii našli obrovskú ropuchu, po vážení ju zabili

Najsmrtiacejšie katastrofy na priehradách: Keď voda zabíjala

Výber pre vás