1. Zaradená jednotka pri čakaní na križovatke

Keď automobil stojí, nemali by ste mať zaradenú rýchlosť. Je absolútne nelogické stáť na križovatke so zaradenou rýchlosťou a vyšliapnutou spojkou. Prvým dôvodom je fakt, že si zbytočne namáhate nohu a druhým zasa možnosť nechcenej záťaže spojky pri nedokonalom alebo neúplnom rozopnutí motora a ďalšieho hnacieho ústrojenstva. Zbytočné trenie v spojke je to, čomu sa chcete vyhnúť. Preto pri čakaní na križovatke nezabúdajte radiť neutrál.

Pred samotnou zmenou rýchlosti musí byť spojka plne rozopnutá, inak vám hrozí, že dostanete možnosť akusticky spočítať všetky zuby daného prevodového stupňa. Táto chyba hrozí najmä v aute, na ktoré človek nie je stopercentne zvyknutý. Môžete si myslieť, že ste spojkový pedál vyšliapli dostatočne, no v skutočnosti prevodovka môže byť v kontakte s hnacím ústrojenstvom.

Ak šoférujete cudzie auto, dávajte si na tento omyl obzvlášť veľký pozor. Počuli sme aj o prípadoch, kedy po takomto počítaní zubov musel nasledovať servisný zásah, najmä pri starších autách.

Toto je jednoznačne zlozvyk číslo jeden. Ruka na radiacu páku manuálnej prevodovky nepatrí. Nie je to opierka, ale mechanická súčasť vozidla, ktorou vodič ovláda radiacu skriňu. Poškodenie v tomto prípade hrozí najmä z dlhodobého hľadiska.

Možno sa vám zdá, že ruka na páke je statická, no aj drobné nerovnosti na ceste či brzdenie ňou môžu pohnúť dopredu či dozadu. V takom prípade zbytočne často dochádza ku kontaktu radiacej vidlice a rotujúcej radiacej objímky. To sa môže negatívne prejaviť na povrchu vidlice, ktorá sa neprimeranou záťažou a častým trením zvykne zodrať.

Okrem toho treba v tomto prípade myslieť aj na bezpečnosť. Dve ruky na volante znamenajú v každom prípade lepšiu šancu na zvládnutie problematického manévra. Okrem nákladov na výmenu komponentov prevodovky vám teda ruka na volante miesto radiacej páky môže v konečnom dôsledku ušetriť ešte väčší balík peňazí, v najhorších prípadoch dokonca aj život.

V&nbsp;prípade pohybu smerom nahor nie je občasné preskakovanie stupňov žiaden zásadný problém. Treba však pri ňom opatrne púšťať spojkový pedál. Pri neopatrnom zaobchádzaní s ním je nutné rátať s&nbsp;trhnutím, ktoré spôsobuje nárazové vyrovnávanie otáčok motora a&nbsp;prevodového ústrojenstva spojeného s kolesami.

V&nbsp;opačnom smere je situácia podobná, no dá sa elegantne vyriešiť. Stačí správne dávkovať medziplyn. Pomocou neho možno nesúlad v&nbsp;otáčkach zmenšiť alebo úplne eliminovať a&nbsp;dosiahnuť plynulý prechod napríklad z&nbsp;5. na 2. stupeň. Bez pošteklenia plynu však môže pre veľký rozdiel v&nbsp;otáčkach komponentov dôjsť až ku krátkodobému zablokovaniu poháňaných kolies. Nie je to bezpečné, hrozí totiž šmyk.

Preskakujete niekedy rýchlostné stupne?

Samozrejme, v&nbsp;oboch prípadoch treba želaný prevod voliť s rozumom. Zaradenie nadmerne vysokého čísla smerom nahor môže motor udusiť a&nbsp;naopak zasa hrozí výlet do červeného pásma otáčkomera. Najhorším scenárom je tu úplné zničenie motora. Pri zaradení príliš nízkeho prevodu môže agregát dosiahnuť tempo, na ktoré nie je stavaný, a&nbsp;doslova sa rozletieť na kusy.

V&nbsp;špecifických prípadoch teda môže byť vynechanie prevodov nebezpečné, pri jeho správnom vykonaní však vo všeobecnosti nejde o&nbsp;žiaden veľký problém. Občasné preskakovanie sa dá akceptovať. Napriek tomu sa neodporúča takto jazdiť dlhodobo, keďže môže dôjsť k&nbsp;vyššiemu opotrebovaniu spojky i&nbsp;synchrónov. Najmä pri neopatrnom zaobchádzaní.

Neraz možno počuť zúfalý rev motora, keď vodič podradí pri vyššej rýchlosti, než by sa patrilo. Najčastejšie sa to stáva pri podradení z tretieho stupňa na druhý, ktorý je nastavený na oveľa menší rozsah otáčok. Samozrejme sú situácie, keď je tvrdé podradenie nevyhnutné, mali by však byť tou povestnou výnimkou, ktorá len potvrdzuje pravidlo. Navyše, málokedy má naozaj taký efekt, ako si prajete. Často môže miesto očakávanej dynamiky prísť iba sklamanie.

Výrobca nastavuje pre každý rýchlostný stupeň určitý rozsah otáčok motora. Prevodovky a spojky síce zvládnu aj vyššiu záťaž, no nemalo by sa to opakovať príliš často. Opakované alebo nedajbože pravidelné pretáčanie alebo podtáčanie motora škodí celému radu dôležitých, čiže drahých, komponentov.

6. Dopyt po výkone pri nízkych otáčkach

Jazda na veľmi nízkych otáčkach síce na prvý pohľad vyzerá lákavo, no má množstvo negatívnych dopadov na pohonné ústrojenstvo. Výrazné sú najmä v kombinácii s manuálnou prevodovkou. Na samočinnej motor podtočíte ťažšie - v prípade potreby si skriňa podradí.

Manuál však prináša väčšie riziko. Vodiči majú tendenciu dať plyn na podlahu aj keď momentálne agregát beží na nízkych otáčkach. V každom prípade by ste si však najskôr mali podradiť. Ak motor takýmto spôsobom podtáčate často, trpí okrem iných komponentov najmä dvojhmotový zotrvačník. Jeho výmena je z finančného hľadiska mimoriadne náročná.

7. Využívanie neutrálu na úsporu paliva

Pri starých karburátorových motoroch možno platilo, že efektívny dojazd do križovatky je na neutrále, teda s vyradenou rýchlosťou. Pri modernejších vozidlách so vstrekovaním však je výhodnejšie postupné podraďovanie a teda využívanie kinetickej energie vozidla.

Väčšina áut s moderným vstrekovaním paliva dokáže v prípade brzdenia motorom minimalizovať prísun paliva do motora a spomaľujúce auto tak nespotrebúva takmer žiadne palivo. Preto sa pred križovatkou oplatí brzdiť motorom aj v prípade, že nemáte hybridné či aspoň mild hybridné vozidlo.

Je zaujímavé, že pri samočinných prevodovkách je trend zasa v niektorých prípadoch opačný - viaceré využívajú funkciu plachtenia, aby znížili energetické nároky vozidla. Na druhú stranu však v takom prípade k slovu neprichádza rekuperácia elektrickej energie. V konečnom dôsledku tu všetko riadi komplikovaná elektronika a rozhodujú aj drobné úspory paliva.

Pri manuálnej prevodovke v súčasnom vozidle tak či onak odporúčame jazdiť so zaradeným stupňom, pretože tak automobil máte viac pod kontrolou a v prípade potreby môžete okamžite začať zrýchľovať. Nejde teda iba o potenciálnu drobnú úsporu paliva, ale aj otázku bezpečnosti posádky.

Tu je situácia jasná, na tento proces je jednoznačne stavaná jednotka. Štart na vyšších stupňoch znamená podstatne dlhšie držanie spojky v&nbsp;zábere a&nbsp;znižovanie životnosti. Dvojka môže pomôcť v&nbsp;náročných podmienkach, napríklad na šmykľavom snehu. Na rozbeh s&nbsp;ďalšími prevodmi neexistuje žiaden dôvod.

V tomto prípade treba nájsť kompromis medzi jazdným komfortom a šetrným prístupom ku spojke. Samozrejme, netvrdíme, že treba preraďovať tak, aby vám auto doslova skákalo vpred - v tom prípade sa neznižuje len komfort, ale aj životnosť pohonného ústrojenstva. Spojku však netreba púšťať ani príliš pomaly.

Ak tak robíte, predlžujete čas, kedy je prítlačný disk v nedokonalom kontakte so spojkovou lamelou. V praxi to znamená asi toľko, že lamelu deriete úplne zbytočne a tým aj skracujete životnosť spojke.

Hneď po ruke na radiacej páke je tento zlozvyk pravdepodobne najzávažnejším. Vodičovi sa síce môže zdať, že jeho ľavá noha na spojkový pedál prakticky nevyvíja žiadny tlak, no nie vždy to tak je. Problém nastáva najmä v nových autách, kde spojkový pedál zaberá aj vo vyšších polohách.

Akákoľvek nerovnosť, zmena jazdného smeru či zrýchľovanie a brzdenie totiž môžu mať na nohu šoféra vplyv. Stačí nepatrný tlak a na rad prichádza absolútne zbytočné opotrebovávanie spojkovej lamely. Mimochodom, spojka vyskladaná z kvalitných komponentov by mala vydržať prinajmenšom 100 000 kilometrov. Tento návyk však môže jej životnosť výrazne znížiť.

11. Radenie či vyraďovanie bez využívania spojky

Ak svoje auto poznáte naozaj dobre, možno viete, že pri istých otáčkach viete vyradiť rýchlosť bez toho, aby ste využívali spojku, v niektorých prípadoch je pri správnej synchronizácii za pomoci medziplynu dokonca možná aj zmena prevodového stupňa týmto spôsobom. Možno nie je zlé o tejto možnosti vedieť, no oplatí sa ju praktizovať? Skôr nie. Ruku na srdce - koľkokrát sa vám táto „frajerina“ nepodarila a miesto zaradenej rýchlosti ste iba spočítali všetky zuby ozubeného kolesa?

Tohto zlozvyku sa dopúšťa mnoho vodičov bez ohľadu na skúsenosti. V kopci popustia spojku do záberu, čiže do miesta, keď preklzujúca spojka udrží vozidlo na mieste. A stoja takto po relatívne dlhú dobu. Ide o najlepší spôsob, ako predčasne „odpísať“ spojku. V moderných vozidlách na to slúži asistent rozjazdu do kopca obvykle označovaný Hill Start alebo elektrická ručná brzda, v starších klasická mechanická.

Skúseným vodičom postačí stáť s vyšliapnutým brzdovým pedálom a dokážu sa rozbehnúť bez toho, aby auto kleslo viac ako pár centimetrov. Ak vôbec klesne. Neriskujte drahú opravu a vždy pri státí v kopci použite systém, ktorý je na to určený: brzdu.

12 zlozvykov, ktoré ničia auto s manuálnou prevodovkou

Výber pre vás

12 zlozvykov, ktoré ničia auto s manuálnou prevodovkou

Súvisiace články

Hororová realita sociálnych sietí: Aj toto sa tam deje

Najkrajšie rekonštrukcie starodávnych pamiatok: Prerábali aj Sixtínsku kaplnku

Desať najdrahších vozidiel, aké sa predali v dražbách

Najfascinujúcejšie snímky z dielne NASA, aké ste kedy videli

Chcete ojazdené luxusné auto? Týmto sa radšej vyhnite

Najkomplikovanejšia križovatka na Zemi: Prešli by ste ňou správne?

Výber pre vás