Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

<strong>Manhattan</strong><br>Populárny mýtus spomína matku Winstona Churchilla, ktorá v newyorskom klube usporiadala banket a objednala nápoj „whisky s martini“, ktorý zožal po ochutnaní obdiv a potlesk. No nie je to pravda. Lady Randolph Churchillová v tom čase bola tehotná a na inom kontinente, preto nie je pravdepodobné, že by si odbehla vytvoriť legendárny kokteil. Pravdivý príbeh uvádza, že nápoj vymyslel muž menom Black, ktorý v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prevádzkoval bar na Broadwayi. Aspoň takto to uviedol William F. Mulhall, ktorý počas troch desaťročí spravoval legendárny bar v New Yorku, v Hoffmanovoom dome, kde nápoj skutočne vznikol. No, samozrejme, klub Manhattan sa stále drží pôvodnej lži o Churchillovej mame.

Je dôležité spomenúť, že kokteily sa pôvodne považovali za liečivé elixíry. Takmer každý alkoholický recept z 18. a 19. storočia bol liekom na určité ochorenie. Do tejto kategórie patrí i Mint Julep. Farmári na juhu USA ho ráno vypili namiesto kávy a verili, že budú mať viac energie. Nápoj získal celosvetovú slávu, keď sa v roku 1938 stal oficiálnym kokteilom dostihov v Kentucky Derby. Dodnes si tam môžete jeden dať v zlatom pohári za tisíc dolárov. Predtým uprednostňovali cínový alebo strieborný pohár a museli ste ho držať úplne za horný alebo spodný okraj, aby teplo ruky neroztavilo „čiapku“ z drveného ľadu.

Vynikajúca klasika je jedným zo šiestich základných kokteilov, ktoré by mal každý barman ovládať. Práva na autorstvo si nárokujú Londýn aj Paríž, no pravdou však je, že do Londýna ho priniesol Pat MacGarry z Paríža. Legenda tvrdí, že ingrediencie nápoja si určil kapitán americkej armády počas prvej svetovej vojny, keď sa priviezol do parížskeho baru Harry´s v postrannom vozidle motocykla - sajdke.

Tento nápoj má zásluhu na rozkvete britského impéria. Gin vytvoril ako liečivý elixír doktor Sylvius de Bouve v Holandsku v 16. storočí. V roku 1640 z kôry chinínovníka z Južnej Ameriky vyextrahovali chinínový sirup a zistili, že nielen vylieči, ale i zabráni malárii. Pri zmiešaní chinínového sirupu so sódovou vodou vznikne tonik. Gin a tonik sa potom stali „liečivom“, ktoré&nbsp; pravidelne dostávali vojaci britskej Východoindickej spoločnosti.

Počas prohibície v USA bol alkohol prísne zakázaný, čo viedlo k pašovaniu nekvalitného alkoholu. V kokteiloch preto jeho chuť maskovali sladkými „prísadami“. Recept sa však prvýkrát objavil už v roku 1862 a potom James E. Pepper získal uznanie za jeho prenesenie z Louisville, v Kentucky, do Waldorf-Astorie v New Yorku. Kokteil je horký, obsahuje cukor, whisky a pomarančovú kôru a popularitu si získal práve počas prohibície.

Príbehy za slávnymi kokteilmi: Ako vznikli nápoje, ktoré pijú milióny ľudí?

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Príbehy za slávnymi kokteilmi: Ako vznikli nápoje, ktoré pijú milióny ľudí?

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FOTO Nie, na fotke nie je cibuľa: Na čo sa pozeráte?

FOTO Nehody za sporákom: Keď varia amatérski kuchári, bežte do krytu

Pondelok ako najhorší deň? Rady, s ktorými ho človek zvládne bez problémov

FOTO Brata posielala počas karantény na cesty, nepohol sa z domu

VIDEO Keď sa úlohy obrátia: Kone sa vozia na silákovom chrbte

FOTO Nakrájaná noha? Ale kdeže, pozeráte sa na dielo špičkovej maskérky

Výber pre vás