Všetci ostatní výtvarníci už boli na dovolenke a&nbsp;užívali si čaro a&nbsp;pohodu Vianoc. Majiteľ tlačiarne nemal inú možnosť, len v&nbsp;zúfalstve sa obrátiť na mladého Alfonsa. Sám Mucha vo svojich pamätiach spomína: <em>„Žiadosť od božskej Sarah som nemohol ignorovať.“</em>

Muchov život bol pestrý. Narodil sa 24. júla 1860 v Ivančiciach južne od Brna. Nemal ani dvadsať, keď odišiel do Viedne pracovať ako maliar divadelných dekorácií. O pár rokov nato ho gróf Khuen Belasi zavolal, aby mu vyzdobil zapadnutý juhomoravský zámok Emmahof. Z tejto zákazky mladého umelca sa zachoval jediný paraván, ktorý je v súčasnosti v zbierke Moravskej galérie v Brne. Grof Belasi zaplatil mladému umelcovi štúdiá na mníchovskej akadémii výtvarných umení. Mucha neskôr odišiel študovať na parížsku Académie Julian.

V&nbsp;hlavnom meste Francúzska spočiatku pracoval ako ilustrátor a&nbsp;bral prácu, akú mu ponúkli. V&nbsp;roku 1894 vytvoril zlomový plagát pre Sarah Bernhardtovú v&nbsp;úlohe Gismondy z&nbsp;drámy od Victora Sardoua. Tento úspech pre neho znamenal šesť rokov intenzívnej práce pre božskú Sarah. Popritom pracoval na vlastných nápadoch. Známe dielo Štyri ročné obdobia bolo pre neho ďalším výrazným posunom vpred a&nbsp;na výslnie. O&nbsp;rok už mal prvú samostatnú výstavu v&nbsp;Galerie Bodinier, kde prezentoval 107 diel. Pár mesiacov nato už bolo 448 diel v&nbsp;Salon des Cent. Výber z&nbsp;nich hneď potom vystavil v&nbsp;Prahe.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/3ac8565e-739c-4a1b-bad0-b1a017da9776_phpmimhjo.jpg/320/180" alt="" data-media-id="14861612" data-embed-id="8880211">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Mucha Museum uprostred Prahy kúsok od Václavského námestia, v Kaunickom paláci je stála expozícia.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Vladimír Kampf</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Na prelome 19. a&nbsp;20. storočia prijal poverenie rakúsko-uhorskej vlády zúčastniť sa na Svetovej výstave v&nbsp;Paríži. O&nbsp;rok začal pracovať na návrhu výzdoby Fouquetovho klenotníctva, ktoré sa stalo jedným z&nbsp;najskvostnejších secesných interiérov. Počas pobytu v&nbsp;USA, kde pôsobil ako učiteľ, maľoval portréty. V&nbsp;roku 1910 sa vrátil do Prahy, aby pracoval na kolosálnych obrazoch série Slovanská epopeja. Vyzdobil Primátorský salón v&nbsp;Obecnom dome, ktorý odborníci považujú za posledné zásadné dielo pražskej secesie.

Po rozpade monarchie a&nbsp;vzniku Československa navrhoval prvé poštové známky a&nbsp;bankovky. V&nbsp;roku 1921 si užil výstavu v&nbsp;Brooklyn­skom múzeu v&nbsp;New Yorku. Sedem rokov nato odovzdal Slovanskú epopeju českému ľudu a&nbsp;mestu Praha. Jeho poslednou vážnou prácou bol návrh vitráže pre Chrám svätého Víta v&nbsp;Prahe. Po začiatku nemeckej okupácie Čiech a&nbsp;Moravy ho medzi prvými zatklo gestapo. Po krátkom čase Muchu pustili domov, kde zlomený onedlho zomrel.

Alfons Mucha bol najvýznamnejším predstaviteľom československej slobodomurárskej lóže. Starostlivo vymazával z vlastných poznámok mená ľudí, ktorých si neželal so sebou spájať. Budoval si imidž, ktorý občas nie celkom pasoval do reality. Okultizmus na prelome 19.&nbsp;a&nbsp;20.&nbsp;storočia nebol nič mimoriadne. Ľudia sa ním bavili, dráždil ich fantáziu podobne ako secesia v&nbsp;umení. V&nbsp;Paríži sa Mucha spriatelil s&nbsp;Nicolasom Camillom Flammarionom, francúzskym astronómom, spisovateľom, meteorológom, geológom a&nbsp;paleontológom, parapsychológom, mystikom a&nbsp;ezoterikom.

Flammarion napísal viac ako päťdesiat kníh vrátane populárno-vedeckých prác o&nbsp;astronómii, niekoľkých významných raných sci-fi románov a&nbsp;prác o&nbsp;psychickom výskume. Spolu s&nbsp;Muchom sa venovali okultistickým pokusom, ktoré sa snažili aj fotografovať. Neúspešne. S&nbsp;Muchom bývali v&nbsp;Paríži neďaleko od seba.

Rozvoj tajných spoločností zahalených rúškom tajomstva bol v&nbsp;tom čase spestrením života. Nebrojila proti nim ani svetská, ani cirkevná moc. Čierne omše či vzývanie egyptských božstiev spestrovali všedný život. Alfonsa Muchu dráždilo svetlo, farby, vône, tvary a&nbsp;komunikácia s&nbsp;mŕtvymi. Bol poverčivý. Vystresovaný vraj čakal, čo sa mu bude snívať na novom mieste. Prvé noci zvyčajne od strachu ani nespal.

Flammarion vodieval k&nbsp;Muchovi do ateliéru médiá. Zvyčajne to boli krásne parížske modelky. Prostredníctvom nich sa snažili komunikovať trebárs aj s&nbsp;mŕtvym nemeckým spisovateľom Johannom Wolfgangom von Goethem. Raz sa s&nbsp;ním údajne prostredníctvom jednej slečny spojili veľmi intenzívne. Slečna bola do umelca Muchu zamilovaná a&nbsp;bola ochotná dať mu čokoľvek, po čom túžil...

Vždy záhadné spoločenstvo, z ktorého katolícka cirkev ni­kdy nebola nadšená, združovalo vzdelancov, ktorí sa snažili o lepší svet pre všetkých. Neboli verejným spolkom pre každého. Mária Terézia ich tolerovala iba pre to, že pri založení vôbec prvej lóže bol jej manžel František Lotrinský. Za Jozefa II. slobodomurárstvo kvitlo. Alfons Mucha sa slobodomurárom stal vo Francúzsku po vzniku Československa v&nbsp;roku 1918. Zapojil sa do činnosti lóže pomenovanej po učiteľovi národov Janovi Amosovi Komenskom. Táto lóža si okrem iného vzala za svoju povinnosť pomoc najchudobnejším. Zbierali pre nich peniaze, šatstvo a&nbsp;potraviny a&nbsp;podporovali nemajetných študentov.

Muchovo vrcholné maliarske dielo Slovanská epopeja je doslova nasiaknuté nielen slovanskými, ale aj slobodomurárskymi symbolmi. Práve preto sa časti inteligencie mimo lóže nepáčila – tá v nej hľadala chyby. Umelec chcel dať národu hodnotné dielo, ktoré by zachytávalo jeho historické míľniky. Slovanská epopeja je súbor dvadsiatich gigantických plátien. Od začiatku ich plánoval venovať mestu Praha s&nbsp;tým, že to pre ne vybuduje samostatný pavilón. Cyklus začal maľovať v&nbsp;roku 1911, mal zobraziť históriu slovanských národov až do 20. storočia. Lodné plachty, ktoré použil ako plátna, si dal priviezť z&nbsp;Bruselu.

Systém napnutia obrazu v ráme bolo možné rýchlo rozmontovať a plátno zrolovať. Projektu venoval osemnásť rokov života. Na začiatku druhej svetovej vojny a&nbsp;po vytvorení nacistického protektorátu Čechy a&nbsp;Morava vraj plátna zrolovali a&nbsp;ukryli. Hovorilo sa, že ich previezli do dejvického Národného archívu, lenže tam by sa do úzkych chodieb nezmestili. Neskôr objavili v&nbsp;pražskom archíve dokumenty, podľa ktorých bola epopeja počas celej vojny v&nbsp;jednej pražskej škole, kde ich dokonca reštaurovali z&nbsp;prostriedkov protektorátu.

Tesne pred koncom vojny ich odviezli do Slatinian pri meste Chrudim, kde sa dočkali konca vojny. Praha pre ne doteraz nevybudovala priestor, o&nbsp;akom sníval Alfons Mucha. Slovanská epopeja je vystavená na zámku v&nbsp;Moravskom Krumlove. Alfons Mucha zomrel v&nbsp;prvých dňoch druhej svetovej vojny. Je pochovaný na vyšehradskom cintoríne Slavín.

Legendárny Alfons Mucha: Aký bol zlomový bod v jeho živote?

Výber pre vás

Legendárny Alfons Mucha: Aký bol zlomový bod v jeho živote?

Súvisiace články

Skladá sa prach v dome z odumretej kože? Budete ho utierať častejšie

Známe osobnosti, ktoré nevzdali svoj boj s rakovinou

7 najväčších chýb, ktoré robia začiatočníci pri behu

Optický klam vám popletie mozog, v skutočnosti sa nehýbe

9 potravín, ktoré telu pomôžu vysporiadať sa s cukrom v krvi

Superpotraviny, ktoré pomáhajú uzdraviť ľudský organizmus

Výber pre vás