Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Strata posádky&nbsp;Zebriny&nbsp;zostáva jednou z najpodivnejších nevysvetliteľných námorných katastrof 20. storočia.&nbsp;Išlo o trojsťažňovú plachetnicu, ktorú prvýkrát vypustili na more v roku 1873. Plavila sa desaťročia bez incidentov až do septembra 1917, keď odplávala z Falmouthu v Spojenom kráľovstve so zásielkou uhlia do Saint-Brieuc vo Francúzsku. Len dva dni po vyplávaní ju spozorovali neďaleko prístavu Cherbourg vo Francúzsku.&nbsp;Neskôr loď našli na pobreží južne od mesta.&nbsp;Keď francúzska pobrežná stráž vystúpila na plavidlo, zistila, že je opustené napriek tomu, že bolo v inak perfektnom stave: Dokonca stôl ostal úhľadne prestretý.&nbsp;Posledný záznam v&nbsp;kapitánovom denníku bol z&nbsp;dňa, keď loď opustila Falmouth. Vyšetrovatelia dospeli k&nbsp;záveru, že najpravdepodobnejšie išlo o útok nemeckých ponoriek.&nbsp;V tom čase bolo štandardnou praxou ponoriek nalodiť sa na lode a vziať posádku do zajatia alebo ju vysadiť do záchranných člnov pred potopením lode, aby tak predišli obetiam.&nbsp;Mená členov posádky sa nikdy neobjavili na žiadnom zozname nemeckých vojnových zajatcov, navyše ponorky štandardne potopili svoje ciele a&nbsp;brali si lodné denníky ako dôkaz, čo sa v tomto prípade nestalo.&nbsp;Kvôli prebiehajúcej&nbsp;vojne&nbsp;francúzska vláda nepokračovala vo vyšetrovaní, takže osud posádky stále zostáva záhadou.

<a href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/video-17-miliard-eur-hladinou-mora-vrak-skryva-ohromny-poklad" target="_blank" rel="noopener">San José&nbsp;bola&nbsp;galeóna</a> španielskeho námorníctva so 64 zbraňami.&nbsp;Prvýkrát ju spustili na vodu v roku 1698.&nbsp;Na poslednej plavbe slúžila ako vlajková loď južnej časti flotily a jej cieľom bolo zbierať&nbsp;poklady&nbsp;pozdĺž pobrežia medzi Kolumbiou a Panamou. Flotila sa dostala do problémov, keď sa 8. júna 1708 stretla s britskou námornou eskadrou. Britská flotila zvíťazila, ale nedokázala sa zmocniť žiadneho pokladu: Z troch lodí, ktoré porazili, jednu spálila na brehu jej posádka a ďalšia,&nbsp;San José vybuchla počas bitky.&nbsp;Čo spôsobilo výbuch, nie je jasné, ale mal za následok smrť všetkých 600-člennov posádky, okrem 11 námorníkov, a okamžitú stratu lode.&nbsp;Zvyšok španielskej flotily sa stiahol do bezpečia neďaleko Cartageny.&nbsp;San Jose&nbsp;sa&nbsp;potopila s pokladom v hodnote viac ako 17 miliárd dolárov (podľa súčasného vyčíslenia), za čo britských kapitánov postavili pred vojenský súd. Výbuch&nbsp;mohlo spôsobiť množstvo vecí, od zatúlanej delovej gule až po iskru z muškety.&nbsp;S istotou vieme, že&nbsp;San Jose&nbsp;je jedným z najcennejších vrakov v&nbsp;histórii.&nbsp;Miesto&nbsp;potopenia lode bolo záhadou až do roku 2015, kedy vrak objavili.&nbsp;Kolumbia oznámila svoj zámer obnoviť loď a&nbsp;poklad vystaviť v&nbsp;múzeu. Presná poloha lode zostáva štátnym tajomstvom, aby sa zabránilo jej vyrabovaniu lupičmi.

<a href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/fakty-x-nakladny-parnik-baychimo-legendarna-arkticka-lod-duchov" target="_blank" rel="noopener">SS&nbsp;Baychimo&nbsp;postavili vo Švédsku</a> v roku 1914, bola vo vlastníctve nemeckého námorníctva a plavila sa medzi Hamburgom a Švédskom, kým ju nepreviezli do Británie ako súčasť nemeckých vojnových reparácií.&nbsp;V roku 1921 ju získala spoločnosť Hudson's Bay Company a často ju využívala na cestovanie po severných končinách Kanady, kde zvážala kožušiny, ktoré následne vozila do Európy. Posádky lodí sa dokázali vysporiadať s ľadom, takže keď Baychimo&nbsp;1. októbra 1931 uviazla, loď opustili a&nbsp;usadili sa v meste Barrow. Neskôr sa vrátili späť, keď sa ľad uvoľnil. Loď však stále nedokázala vyplávať, preto spoločnosť odviezla polovicu posádky domov.&nbsp;Druhá polovica zostala a neďaleko lode si postavila drevený prístrešok.&nbsp;24. novembra ich zasiahla silná fujavica a keď sa vyjasnilo, po lodi nebolo ani stopy.&nbsp;O týždeň neskôr im miestny Inuit povedal, že videl loď ako ju unáša more.&nbsp;Nakoniec Baychimo našli, ale bola silne poškodená, takže sa vzdali nádeje na plavbu.&nbsp;Zachránili náklad a očakávali, že loď sa čoskoro potopí. Ale nestalo sa.&nbsp;Namiesto toho sa loď roky plavila v severných vodách až sa stala miestnou legendou.&nbsp;V priebehu rokov sa objavilo množstvo príbehov, niektoré tvrdia, že uviazla v ľadovci.&nbsp;Posledné hodnoverné pozorovanie sa však datuje do roku 1962, viac ako tri desaťročia po opustení lode posádkou.&nbsp;Údajne ju spozorovali pozdĺž&nbsp;aljašského&nbsp;pobrežia Inupiati, ktorí cestovali na kajakoch.&nbsp;Napriek niekoľkým pátraniam nikdy neobjavili ani stopu po lodi.

Patriot&nbsp;bol obratný škuner, ktorý sa&nbsp;zúčastnil vojny v roku 1812. Neskôr loď prestavali na civilnú.&nbsp;Z Charlestonu vyplávala s úmyslom zakotviť v&nbsp;NY.&nbsp;Na jej palube bola Theodosia Burr Alstonová, dcéra Aarona Burra a manželka guvernéra Južnej Karolíny. Napriek označeniu lode a autoritatívnemu listu loď 2. januára 1813 zastavila britská hliadka. Loď onedlho zmizla a do New Yorku nikdy nedorazila.&nbsp;O&nbsp;jej osude sa okamžite začalo špekulovať.&nbsp;Mnohí sa domnievali, že ju museli zajať piráti, ktorí pôsobili pri pobreží Severnej Karolíny.&nbsp;Niekoľko novín informovalo o „priznaniach na smrteľnej posteli“ od pirátov a iných v priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí, pričom každý tvrdil, že sa podieľal na jej dobytí.&nbsp;Jeden muž dokonca tvrdil, že pomohol vylákať loď na breh, kde ju so spoločníkmi vyplienili a&nbsp;posádku zabili. Najpravdepodobnejším scenárom však je, že Patriot sa potopil počas búrky. Podľa denníka britskej flotily sa v noci 2. januára strhla silná búrka, ktorá pokračovala aj nasledujúci deň.&nbsp;Odborníci predpokladajú, že Patriot sa nachádzal práve v&nbsp;oblasti, kde bola búrka najzúrivejšia.

V priebehu storočí sa vo Veľkých jazerách potopili tisíce lodí, no&nbsp;Le Griffon prieskumníci dodnes nenašli. Hľadanie vraku sa stalo cieľom mnohých expedícií, všetky boli bezvýsledné.&nbsp;Mnohí dnes žartujú, že ide o&nbsp;najhľadanejšiu loď v&nbsp;Severnej Amerike, no jej osud zostáva záhadou. Le Griffon postavil v roku 1679 Rene Robert Cavalier (známejší ako La Salle) v Cayuga Creek ako súčasť svojej expedície za objavením severozápadného priechodu.&nbsp;Francúzi vtedy mali podozrenie, že Veľké jazerá sa napájajú do Pacifiku.&nbsp;La Salle a jeho 32-členná posádka odišli na prvú plavbu 7. augusta a plánovali zmapovať Veľké jazerá.&nbsp;Na ostrove sa vylodili 18. septembra a loď poslali so šesťčlennou posádkou späť do Niagary, ale cestou zmizla. Existuje mnoho teórií - od útoku domorodých Američanov až po búrku.&nbsp;Postupom času sa medzi domorodými kmeňmi, s ktorými sa La Salle stretol, objavili temné zvesti: pozorovania mužov, ktorí sa veľmi podobali na nezvestných členov posádky a mali na sebe kožuchy, ktoré vyzerali ako tie, ktoré zmizli.&nbsp;Sám La Salle veril, že posádka loď potopila úmyselne a zmocnila sa nákladu, no nikdy to nedokázal. Niekoľko prieskumníkov zasvätilo desiatky rokov svojho života nájdeniu&nbsp;Le Griffona&nbsp;a preskúmali desiatky potenciálnych tvrdení, no nezistili nič.&nbsp;Neustály záujem verejnosti viedol k množstvu mýtov, legiend a poloprávd, ktoré iba bránili odhaleniu&nbsp;skutočného osudu lode.

Vraky lodí, ktorých potopenie dodnes neobjasnili (2. časť)

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Vraky lodí, ktorých potopenie dodnes neobjasnili (2. časť)

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Búrka, ktorá zmenila dejiny: Jedna stroskotaná loď určila osud celého regiónu

Dôležité roky v dejinách Slovenska: Zistite, či poznáte históriu svojej vlasti

FOTO Katastrofa na Veľký piatok: Pozrite si zábery z jedného z najsilnejších zemetrasení

Zaujímavosti z našej domoviny: Poznáte ich všetky? (KVÍZ)

Fascinujúce aj desivé: Cintoríny priemyselného odpadu

Úžasné filmové záznamy slávnych postáv zo začiatku 20. storočia

Výber pre vás