Noel

Keď vypukla druhá svetová vojna, Veľká Británia importovala dve tretiny potravín zo zámoria. V&nbsp;Atlantiku však sliedili nemecké ponorky a&nbsp;Ministerstvo potravín nechcelo riskovať životy námorníkov ani plytvať jedlom, ktoré by kleslo na dno s&nbsp;potápajúcimi sa plavidlami. Tiež chcelo ušetriť peniaze na výzbroj a&nbsp;výstroj vojska. Prekvapivo sa tiež 60 percent Britov vyjadrilo, že je za zavedenie prídelov potravín, keďže predpokladali, že sa takýmto spôsobom každému ujde rovnako.

A&nbsp;tak dostal každý civilista brožúru s&nbsp;lístkami, ktorú so sebou nosil k&nbsp;registrovanému obchodníkovi. Lístok potom menil za potraviny. Spočiatku boli na prídel len slanina, maslo a&nbsp;cukor, ale zoznam sa neskôr rozrastal. Od&nbsp;11. marca 1940 bolo na prídel mäso, od júla masť a&nbsp;oleje spolu s&nbsp;čajom, v&nbsp;marci 1941 sa už dal syr vymeniť iba za lístky a&nbsp;v&nbsp;máji sa začali rozdeľovať konzervy.

Množstvo prídelov sa počas vojny menilo. V&nbsp;priemere mal však jeden dospelý týždenne nárok na 113 gramov slaniny a&nbsp;šunky, 227 gramov mletého hovädzieho, 57 gramov masla, 57 gramov syra, 113 gramov margarínu, 113 gramov masti, 1,5 litra mlieka, 227 gramov cukru, 57 gramov čaju a&nbsp;jedno vajce. Ostatné potraviny ako konzervované mäso, ryby, ryža, kondenzované mlieko, cereálie, sušienky či zelenina boli dostupné cez takzvaný bodový systém.

Čerstvá zelenina či ovocie boli dostupné len v&nbsp;obmedzenom množstve a&nbsp;aby sa predišlo ich vykúpeniu úzkou skupinou ľudí, dostal každý civilista limitovaný počet bodov. Za ne mohol nakupovať nedostatkový tovar. Exotické ovocie zmizlo z&nbsp;pultov úplne, citróny či banány sa v&nbsp;obchodoch opäť objavili až po vojne. Pomaranče sa síce dali kúpiť, ale zelovocári ich predávali len tehotným ženám a&nbsp;deťom, ktoré mali v&nbsp;rámci prídelov špeciálne postavenie.

Mnohí ľudia si samozrejme pestovali vlastné ovocie a&nbsp;zeleniny. Motivovala ich aj kampaň „Digging for victory“, v&nbsp;preklade „Kopaním za víťazstvo“. Miniatúrne záhradky vyrastali dokonca aj v&nbsp;mestách, v&nbsp;Londýne sa pestovalo v&nbsp;kráteroch po bombách.

V&nbsp;máji 1942 vydala vláda príkaz, že jedna porcia jedla v&nbsp;hoteloch a&nbsp;reštauráciách nesmie stáť viac než päť šilingov. Jeden zákazník si nesmel dať viac než tri chody a&nbsp;len jeden z&nbsp;nich mohol obsahovať mäso či ryby. Išlo o&nbsp;reakciu na množiace sa sťažnosti bežných ľudí, že boháči si môžu dovoliť stravovať sa luxusne práve v&nbsp;reštauráciách.

Keď vojna skončila, prídely sa paradoxne znížili. 27. mája klesol prídel slaniny o&nbsp;štvrtiny a&nbsp;prídel masti o&nbsp;polovicu. O&nbsp;mesiac neskôr sa ale zrušilo obmedzenie na mäso a&nbsp;ľudia reagovali s&nbsp;nadšením. V&nbsp;decembri sa do regálov vrátili sladkosti a&nbsp;Vianoce už Briti trávili čo sa týka jedla normálne.

Jedlo na prídel kvôli koronavírusu? Počas vojny išlo o bežnú vec

Výber pre vás

Jedlo na prídel kvôli koronavírusu? Počas vojny išlo o bežnú vec

Súvisiace články

VIDEO Porovnal asteroidy v slnečnej sústave, niektoré sú skutočne obrovské

Poslední Nemci sa vzdali v Arktíde, záchrany sa nevedeli dočkať

Stíhačka, ktorá pristála bez pilota: Na poli ju našli civilisti

Pre zábavu zabijú milióny holubov, tvrdia, že ide len o šport

FOTO Zaujímavosti o sedadlách v lietadle: Číslo tri ste tušili?

Budeme onedlho ako superhrdinovia? Technologický vývoj to naznačuje

Výber pre vás