Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Barón Gilles de Rais sa narodil vo francúzskom Bretónsku začiatkom 15. storočia. V roku 1415, keď Francúzi utrpeli od Angličanov tvrdú porážku pri Azincourte, mu zomrela matka, a obe udalosti sa na 11-ročnom chlapcovi výrazne podpísali. Otec bol mŕtvy už dávnejšie, a tak Gilles a jeho brat putovali do starostlivosti matkinho otca Jeana de Craon.

Gilles de Rais si zvolil kariéru vojaka a vďaka odvahe a bojovnosti si rýchlo vydobyl slávu. Storočná vojna ponúkala mužom jeho typu mnoho príležitostí. Barón mal dokonca dohliadať na Janu z Arku a spoločne s ňou bojoval vo viacerých bitkách vrátane obliehania Orléansu. V roku 1429 sa stal maršalom Francúzska, vyššie už v kariérnom rebríčku stúpnuť nemohol. Po smrti Jany z Arku sa však stiahol z verejného života a čoraz viac času začal tráviť na svojom panstve.

Utrácal však priveľa peňazí a kvôli tomu predával rodinné pozemky. Dal postaviť kaplnku a zo svojich prostriedkov financoval divadelnú hru Tajomstvo obliehania Orléansu. Zdalo by sa, že to bol vojnový hrdina a filantrop, no opak bol pravdou. Gilles de Rais je monštrum.

V čase stavania kaplnky sa začali šíriť reči, že v okolí de Raisových pozemkov miznú deti. Na tom by nebolo nič nezvyčajné. Mladí chlapci často vstupovali do služieb aristokratov a strácali kontakt so svojimi rodičmi. Otcovia a matky tak netušili, čo sa stalo s ich synmi. Mysleli si, že začali pracovať pre de Raisa.

Ak aj niektorí niečo tušili, mlčali. Barón si vyberal deti z chudobných rodín, ktoré mali problém uživiť všetkých svojich členov, a ktoré si nemohli dovoliť obviniť mocného maršala zo zločinov. Klebety o de Raisovom vyčíňaní kolovali asi desať rokov, no nepadlo žiadne obvinenie.

15. mája 1440 dal Gilles de Rais po hádke zatknúť kňaza v jednom z kostolov blízko svojho panstva. Bol to unáhlený krok, ktorý viedol k vyšetrovaniu zo strany biskupa z Nantes. A práve vtedy boli odhalené všetky barónove ohavnosti.<br>Zadržali ho a on sa pod hrozbou mučenia ku všetkému priznal. Uniesol, znásilnil a umučil najmenej 100 detí, zväčša mladých chlapcov. Všetko dosvedčili aj jeho sluhovia.

Väčšina skutkov sa navlas podobala. De Raisovi sluhovia dostali za úlohu vytypovať správne dieťa a nalákať ho do sídla pod zámienkou dobrého jedla a pitia. Dieťa skutočne dostalo poriadne najesť a jemne opité ho po hostine vyviedli do barónovej komnaty. Tam sa muselo vyzliecť a de Rais ho zviazal. Nasledovalo mučenie a znásilnenie. Obeť potom zabil buď samotný barón, alebo to niekomu prikázal, zatiaľ čo sledoval, ako dieťa dodýchava. Neraz mŕtvolu ešte znetvoril.

Presný počet obetí sa už zrejme nedozvieme. Isté je, že po procese uznali de Raisa vinného z mnohých zločinov a potrestali ho obesením a upálením. Poprava sa konala 26. októbra 1440. Dnes sa Gilles de Rais považuje za prvého odsúdeného sériového vraha v dejinách.

FAKTY X: Prvý sériový vrah v dejinách umučil desiatky detí

Autor článku

Noel

Výber pre vás

FAKTY X: Prvý sériový vrah v dejinách umučil desiatky detí

Autor článku

Noel

Súvisiace články

FAKTY X: Príbehy z Antarktídy, ktoré naženú husiu kožu

FAKTY X: Oddelenie vrážd: Bulhari za studenej vojny zabíjali dáždnikmi

FAKTY X: Brutálne genocídy, ktoré takmer upadli do zabudnutia

FAKTY X: Kat, ktorý nevedel sekať. Jednu popravu dokončil nožom

FAKTY X: Hororové videohry, ktoré by človek nemal hrať osamote

FAKTY X: Strašné genocídy, na ktoré sa takmer zabudlo

Výber pre vás