Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Nik ich nepozýval domov, nesmeli chodiť do kostola, mnohé školy dokonca nechceli prijímať ich deti. Kati čelili ostrakizácii a očakávalo sa, že sa budú stýkať len so spodinou spoločnosti: prostitútkami, malomocnými a kriminálnikmi. A práve v takomto prostredí žil Jack Ketch.

O jeho pôvode sa prakticky nič nevie, isté však je, že v mladosti strávil istý čas za mrežami. Podobne ako u iných katov aj u Ketcha sa predpokladá, že mal pohnutú minulosť spojenú s kriminalitou. Katom sa stal v roku 1663 po smrti Edwarda Duna, u ktorého bol učňom.

Profesiu zrejme vykonával takpovediac s chuťou a práca mu išla od ruky. Mal jednoducho talent. Spis z roku 1681 spomína, ako Ketch obesil Stephena Collega odsúdeného za velezradu a predĺžil jeho utrpenie na slučke na pol hodiny. Potom ho ešte živého odrezal a priamo pod šibenicou rozštvrtil a jeho vnútornosti spálil.

S vešaním odsúdencov mal bohaté skúsenosti, koniec koncov, tento trest bol vyhradený pre väčšinu ľudí. Stínali sa iba šľachtici a práca so sekerou Ketchovi príliš nešla. Dôkazom toho boli aj popravy aristokratov Williama Russela v roku 1683 a vojvodu z Monmouthu o dva roky neskôr.

Russela odsúdili za zradu. 21. júla 1683 pokľakol pred kata a položil hlavu na klát. Nevedno, či bol Ketch taký nešikovný pri práci so sekerou, alebo chcel naopak šľachticovo utrpenie čo najviac predĺžiť. Russel každopádne zomrel až po štvrtej rane. Tri údery minuli krk. Prvou ranou Ketch sekol odsúdenca do ramena. Russel k nemu otočil hlavu a údajne povedal: „Ty pes, dal som ti desať zlatých, aby si ma takto kruto odprevadil zo sveta?“ Išlo o bežnú prax, odsúdenci podplácali katov, aby skrátili svoje utrpenie.

Poprava bola taká brutálna, že aj dav bažiaci po krvi kričal na protest. Kat musel neskôr na svoju obranu napísať pamflet, v ktorom obhajoval svoje konanie a vinu za spackanú popravu kládol na bezhlavé Russelove plecia.

O dva roky neskôr odsúdili na smrť Jamesa Scotta, 1. vojvodu z Monmouthu. Scott počul o Russelovej spackanej poprave a dal Ketchovi šesť zlatých s tým, že ak ho zabije rýchlo, sluhovia mu dajú ešte viac peňazí. Kat alebo peniaze nechcel, alebo mu to so sekerou skutočne nešlo. Na sťatie Scotta nestačilo ani sedem či osem úderov. Po štyroch frustrovane spustil sekeru a odmietal pokračovať. Až pod hrozbami šerifov sa odhodlal pokračovať. Keď už bol naozaj zúfalý, odhodil sekeru a prácu dokončil nožom. To už bol Scott našťastie mŕtvy a hlava mu držala len na pár šľachách. Ketch potom z popraviska odchádzal pod dozorom drábov, aby mu rozzúrený dav neublížil. Zomrel v novembri 1686 a jeho meno je v Anglicku dodnes synonymom pre kata.