Leonardo da Vinci: Mona&nbsp;Lisa (1503 – 1505)

topoľové drevo, 77 x 53 cm

Musée du Louvre, Paríž

Podľa oblečenia je jasné, že ­nejde o chudobnú ženu. Ani o príslušníčku bohatého rodu, pretože jej identita by bola známa. Jednou z najzaujímavejších teórií je tá, že na obraze je samotný Leonardo. Doktorka Schwartzová z Bell Laps (USA) svoju teóriu opiera o výsledky digitálnej analýzy čŕt tváre Leonarda da Vinci a Mony Lisy. Črty tvárí dokonale súhlasia. Kritici tejto teórie oponujú, že podobnosť je dôsledkom toho, že obe podobizne maľoval ten istý človek tým istým štýlom. Iní zase nevylučujú možnosť, že na obraze je podobizeň Leonardovej matky. Existuje aj názor, že Mona Lisa by mohla byť aj fiktívnym obrazom, výplodom Leonardovej predstavivosti. Keby bol obraz maľoval pre niekoho, dalo by sa predpokladať, že ho po dokončení odovzdá a nebude ho toľké roky prechovávať pri sebe.

Taliansky umelecký detektív S. Vinceti v roku 2016 skúmal obraz neinvazívnou technikou nazývanou röntgenová fluorescenčná spektroskopia, aby preštudoval hrúbku vrstiev farieb a ich chemické zloženie. Výskum ukázal, že prvá vrstva obrazu bola založená na mužskom modeli, s najväčšou pravdepodobnosťou (podľa porovnania iných da Vinciho obrazov) to bol Gian Giacomo Caprotti, da Vinciho učeň, známy ako Salaì. Podľa Leonardovho prvého životopisca G. Vasariho je na obraze Lisa Gherardiniová, narodená 15. júna 1479 na Via Maggio vo Florencii.

Mala šesť súrodencov, tri sestry a troch bratov, a spolu žili vo Florencii, pôvodne blízko Santa Trinita, neskôr v prenajatých priestoroch neďaleko Santo Spirito. Lisa sa vydala 5. marca 1495, jej veno bolo 170 florénov a farma San Silvestro. Za muža si zobrala 30-ročného Francesca di Bartolomeo di Zanobi del Giocondo, talianskeho šľachtica, bohatého obchodníka s hodvábom s vplyvom vo vládnych kruhoch. Údajne to bol aj otrokár, ktorý pravidelne kupoval dievčatá zo severnej Afriky. Na oslavu kúpy nového rodinného domu a príchodu ich tretieho dieťaťa Andrey, ktorá sa narodila v decembri 1502, Francesco u Leonarda objednal Lisin portrét.

Manželia mali spolu päť detí – Piera, Camillu, Andreu, Gioconda, Mariettu, a vychovávali aj Bartolomea, syna Francesca a jeho prvej manželky Camilly di Mariotto Rucellai. Francesco zomrel na mor v roku 1538. Lisa krátko nato ochorela a so svojou dcérou Ludovicou (rehoľné meno dcéry Marietty) ju odviezli do kláštora Sant’Orsola, kde zomrela asi o štyri roky neskôr vo veku 63 rokov. Iný zdroj tvrdí, Francesco sa dožil 80 rokov a Lisa žila najmenej do roku 1551, zomrela vraj vo veku 71 alebo 72 rokov. Neexistujú žiadne informácie, či dohody týkajúce sa maľby alebo podrobností o&nbsp;honorári pre maliara. Leonardo považoval portrét za nedokončený, za prácu mu nezaplatili ani ju neodovzdal klientovi. Obraz s&nbsp;ním putoval celý život a&nbsp;Monu Lisu dokončil vo Francúzsku odhadom do roku 1516.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Leonardo da Vinci: Dáma s&nbsp;hranostajom (1483 – 1490)

orechové drevo, 54,8 x 40,3 cm

Múzeum Czartoryských, Krakov

Na portréte od pleca, tak­zvanom ritratto di spalla, je krásna a vzdelaná Cecilia Galeraniová, favoritka vojvodu Ludovica il Mora z klanu Sforzovcov, vládcu Milána. Cecilia sa narodila v roku 1473 ako siedme dieťa v Siene. Ovládala latinčinu, literatúru, písala básne, zaujímala ju hudba, a zrejme aj sama hrala na nejakom nástroji. Keď mala desať rokov, jej rodina uzatvorila manželskú zmluvu s 20-ročným Stefanom Viscontim, takisto nešľachtického pôvodu. Sobáš sa mal konať po Ceciliiných dvanástych narodeninách, čo bola vtedy uznaná dolná hranica zrelosti na manželstvo. Nastalo však naťahovanie o veno. Namiesto sobáša Cecilia v roku 1487 požiadala o anulovanie zmluvy.

Rodina sa zjavne dostala do poriadnych finančných ťažkostí a Cecilia s bratmi žiadala vojvodu Mora o návrat skonfiškovaných majetkov. Moro neodolal krásnej dievčine, tá zas nepohrdla luxusným životom a rýchlo našla miesto na dvore po boku mocného vládcu. Dostala prezývku Donna docta, vzdelaná žena, pričom ju prirovnávali k antickým dámam. Leonardovi pózovala okolo roku 1489, v čase, keď pracoval ako dvorný umelec u Sforzovcov.

Cecilia sa k&nbsp;sobášu s&nbsp;vojvodom nedopracovala a&nbsp;musela sa vyrovnať s&nbsp;konkurenciou –&nbsp;Morovou novomanželkou Beatrice d’Este. Napriek tomu sa jej podarilo udržať si „pozíciu“ a&nbsp;3.&nbsp;mája 1491 sa narodil vojvodov nemanželský syn Cesare. Keď sa o&nbsp;tom Beatrice d’Este dozvedela, Moro musel Ceciliu požiadať, aby opustila hrad Porta Giovia, sídlo vojvodského dvora. V&nbsp;roku 1492 sa vydala za grófa Ludovica Carminati de’Brambilla, dostala palác Carmagnola a&nbsp;neskôr porodila štyri deti. Po smrti manžela a&nbsp;syna (1514&nbsp;– 1515) sa utiahla na zámok San Giovanni in Croce. Zomrela niekedy v&nbsp;roku 1536. Údajne ju pochovali do rodinnej hrobky Carminati v&nbsp;kostole San Zavedro.

Tiziano Vecelli: Urbinská&nbsp;Venuša (1538)

Galleria degli Uffizi, Florencia

Krásna mladá žena, ktorá neskrýva zmyselnosť svojho nahého tela na bielej plachte, je Giulia da Varano. Narodila sa 24. marca 1523 v talianskom Camerine. Ako jediné legitímne dieťa sa po smrti svojho otca vojvodu Giovanniho Maria da Varana, hneď ako dostala formálnu investitúru od pápeža Klementa&nbsp;VII., stala suverénnou vojvodkyňou z&nbsp;Camerina. Giuliina matka jej záujmy ochránila a&nbsp;napriek dohovorom dohodla iné manželstvo. Politickú dohodu o&nbsp;sobáši, vene 30-tisíc dukátov a&nbsp;dátume svadby podpísali 14.&nbsp;decembra 1527.

A&nbsp;tak si 11-ročná Giulia 11.&nbsp;októbra 1534 napriek odporu Svätej stolice vzala 20-ročného Guidobalda&nbsp;Il della Rovere, vojvodu z&nbsp;Urbina. Práve on si objednal obraz u&nbsp;Tiziana. Mal slúžiť ako „didaktický“ model pre Giuliu a&nbsp;pripomínať jej manželské povinnosti voči ženíchovi. Obraz pravdepodobne vznikol v&nbsp;roku 1532 alebo 1534, predaný bol až v&nbsp;roku 1538. Z&nbsp;manželstva vzišli dve deti. Prvé zomrelo krátko po narodení a&nbsp;druhým bola dcéra Virginia Feltria. Giulia po dvoch mesiacoch choroby zomrela 18.&nbsp;februára 1547. Pochovali ju v&nbsp;kostole v&nbsp;kláštore Santa Chiara v&nbsp;Urbine.

Olejomaľba doplnená zlatom a&nbsp;striebrom,

Moderná ikona veľkej dámy v bohatej zlatej róbe. Adele Blochová-Bauerová bola dcéra generálneho riaditeľa viedenskej banky a železničnej spoločnosti Orient. Narodila sa vo Viedni 9.&nbsp;augusta 1881 ako najmladšia zo siedmich detí. Po smrti brata Karla odmietla študovať a&nbsp;19.&nbsp;decembra 1899 sa vydala za bankára a&nbsp;výrobcu cukru Ferdinanda Blocha (1864 –&nbsp;1945), staršieho o&nbsp;sedemnásť rokov. Jej manželstvo nasledovalo po sobáši jej sestry Therese s&nbsp;Ferdinandovým bratom. Obe rodiny prijali meno Bloch-Bauer.

Vo februári 1903 sa Adele narodilo mŕtve dievčatko a začiatkom októbra 1904 sa jej narodil chlapec Fritz, ktorý zomrel deň po narodení. V lete 1093 Ferdinand požiadal Klimta, aby namaľoval portrét jeho manželky. Mal to byť darček k októbrovému výročiu jej rodičov. Fámy o afére medzi Adele a Klimtom sa nikdy nepotvrdili, ale erotické symboly na obraze, akými sú trojuholníky, vajíčka a oči, o intímnom vzťahu možno niečo naznačujú.

Keď sa v roku 1919 rodina Blochovcov-Bauerovcov presťahovala do nového veľkého paláca oproti Akadémii výtvarných umení vo Viedni, Adele vo svojich komnatách postavila svätyňu venovanú Klimtovi. Jeho obrazy zdobili steny a jeho fotografia stála na príručnom stolíku. V&nbsp;období fin de siècle (prelom 19. a&nbsp;20. storočia) patrili Blochovci-Bauerovci ku kultúrne otvorenej hornej židovskej buržoázii vo Viedni. V&nbsp;ich salóne sa stretávali umelci, spisovatelia a&nbsp;sociálnodemokratickí politici. Adele Blochová-Bauerová náhle zomrela na meningitídu 24.&nbsp;januára 1925 vo Viedni.

Johannes Vermeer: Dievča s&nbsp;perlovou náušnicou(okolo roku 1665)

Múzeum Mauritshuis, Haag

O&nbsp;exotickom nádychu tohto obrazu niet pochýb. Turban ako obľúbený módny doplnok 15. storočia a&nbsp;takisto legendárna perlová náušnica dodávajú dievčaťu skutočnú nezabudnuteľnosť. Črty dievčiny mohol inšpirovať živý model, no jej identita je stále neznáma. Mnohé mýty hovoria o&nbsp;umelcovej najstaršej dcére Marii (narodila sa okolo roku 1654, zomrela po roku 1713), ktorú mal s&nbsp;manželkou Catharinou Bolnesovou. Iné zase o&nbsp;slúžke, ktorá pracovala vo Vermeerovom dome. Žiadna z&nbsp;fikcií sa však nepotvrdila.

V&nbsp;skutočnosti možno ani ­nejde o&nbsp;portrét, ale o&nbsp;„tronie“, teda maľbu imaginárnej postavy, ktorá zobrazuje určitý typ alebo charakter. Dôkazom by mohlo byť aj to, že sa nenašla žiadna skutočná zdokumentovaná perla podobnej veľkosti. Modelka má pod uchom zrejme sklenú kvapku nalakovanú tak, aby vyzerala ako skutočná perla. Alebo je to celé len ilúzia vytvorená z&nbsp;priesvitných a&nbsp;nepriehľadných dotykov bielej farby. Veď chýba aj háčik na zavesenie na ucho...

Dámy zo slávnych obrazov: Kto boli ženy, ktorých podobu pozná celý svet?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Dámy zo slávnych obrazov: Kto boli ženy, ktorých podobu pozná celý svet?

Súvisiace články

Vraky lodí, ktorých potopenie dodnes neobjasnili (2. časť)

Ako sa z vlkov stali psy? Vedci prišli s novými zisteniami

Najkrajšie destinácie pre rodinnú dovolenku v Európe: Kam by ste sa vybrali?

Tádž Mahal južnej Indie: Jedna z najfascinujúcejších hrobiek sveta

FOTO Ako naozaj vyzeral život kovbojov v minulosti? Nahliadnite doň

KVÍZ o vojnách: Vyznáte sa v ozbrojených konfliktoch?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás