<p>Ihráčske more zostalo neporušené, pretože nie je kamennou sutinou, ale sústavou obrovských balvanov. Čo sa týka roku vyhlásenia ochrany, spomedzi slovenských morí je najmladšie, ale najzachovalejšie. Pred miliónmi rokov sa z&nbsp;neďalekého sopečného kopca valil prúd lávy. Teplota v&nbsp;tom období dosahovala mínus šesťdesiat stupňov, v&nbsp;dôsledku čoho andezitová magma nielen rýchlo tuhla, ale sa aj rozpadávala na mohutné balvany. Najväčšie z&nbsp;nich dosahujú hmotnosť viac ako 500 ton.</p>

Kamenné moria, nazývané aj skalné moria, sú plošné akumulácie rôzne veľkých úlomkov hornín na svahoch, zriedkavejšie na temenách horských hrebeňov. Vznikli prirodzeným zrútením narušených blokov hornín pri zemetrasení, pri tektonickej aktivite, ale aj mrazovým zvetrávaním (geliváciou) v období starších štvrtohôr.

Skalné moria

<h3>Bádateľ Štúr</h3>
<p>Rázovitá podhorská obec Ihráč leží v&nbsp;údolí Ihráčského potoka a&nbsp;lemujú ju svahy, z&nbsp;ktorých čnejú skalné útvary vytvorené vplyvom sopečnej činnosti v&nbsp;Kremnických vrchoch, ktorá tu prebiehala pred deviatimi až dvadsiatimi miliónmi rokov. Kamenné more v&nbsp;obci Ihráč je unikát. V&nbsp;lokalite osobne bádal aj geológ svetového mena Dionýz Štúr (1827 –&nbsp;1893).</p>

<p>V&nbsp;katastri obce objavil rôzne skameneliny rastlín a&nbsp;živočíchov. V&nbsp;roku 1885 sa stal riaditeľom Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Zaoberal sa geologickým mapovaním a&nbsp;fytopaleontológiou Rakúska, Čiech, Moravy a&nbsp;Slovenska, v&nbsp;rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a&nbsp;morfológ.</p>
<h3>Dračia diera</h3>
<p>Ihračské more s&nbsp;rozlohou 2,2&nbsp;hektára vyhlásili za prírodnú pamiatku až v&nbsp;roku 1993, a&nbsp;to s&nbsp;cieľom „ochrániť zvláštny geologický útvar rozpadajúceho sa lávového prúdu v&nbsp;podobe andezitových balvanov rozličných veľkostí a&nbsp;tvarov“. Nájdete ho ľahko, už pri vstupe do obce zbadáte dominantu – rímskokatolícky Kostol Krista kráľa. V&nbsp;roku 1938 ho obyvatelia obce postavili v&nbsp;lokalite, ktorú nazývajú Liška. Neďaleko kostola, pred futbalovým ihriskom je prístupné parkovisko.</p>
<p>Pred schodmi vedúcimi ku kostolu po pravej strane nájdete informačnú tabuľu. Tá je osadená na začiatku prístupového chodníka, ktorý vás dovedie na okružnú cestičku, ktorá klesá popod skalné balvany kamenného mora. Nachádzajú sa tam pôsobivé andezitové sutiny s balvanmi rôzneho tvaru a veľkosti. Medzi nimi sú otvory, chodby a prieduchy, z ktorých pri chladnejšom počasí vychádza para. Najzaujímavejší z týchto otvorov sa nazýva Dračia diera.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Havrania veža</h3>
<p>Najvyšší balvan tohto kamenného mora má názov Havrania veža, po jeho pravej strane sa týči Opitý mních, v&nbsp;jeho hornej časti nájdete Brečtanovú vežu. Z&nbsp;vrcholu smerom na juh je za dobrej viditeľnosti pôsobivý výhľad na Štiavnické vrchy. Andezitové balvany kamenného mora sú porastené rôznymi druhmi machov a&nbsp;lišajníkov, rastie na nich brečtan popínavý, papradka samičia, papraď samčia a&nbsp;sladič obyčajný. Lokalita je porastená lúčnymi spoločenstvami zväzu Arrhenatherion elatioris, prevládajú vysokosteblové až stredne vysoké trávy. Rastú tam rastliny teplomilnejšieho charakteru, ale aj typické lúčne druhy.</p>
<h3>Nad obcou Vyhne</h3>
<p>Rozlohou najväčšie kamenné more v&nbsp;sopečnej časti Karpát a&nbsp;zároveň jedno z&nbsp;najstarších chránených území na Slovensku sa nachádza nad obcou Vyhne. Má rozlohu 13,3 hektára a&nbsp;tvorí ho množstvo väčších či menších ryolitových balvanov. Vzniklo pravdepodobne v&nbsp;mladších treťohorách deštrukciou skalného brala mrazovým zvetrávaním a&nbsp;následným zemetrasením, pričom značná časť sa zrútila a&nbsp;rozpadla na veľké bloky a&nbsp;balvany.</p>

<p>Viditeľné je aj gravitačné triedenie blokoviska: pri dolnom okraji mora sa nachádzajú veľké a&nbsp;ťažké bloky a&nbsp;smerom nahor do svahu sa veľkosť úlomkov zmenšuje. V&nbsp;minulosti veľkú časť balvanov poodnášali výrobcovia mlynských kameňov – na ich výrobu bol ryolit veľmi vhodný materiál. „Lov“ na kamene sa definitívne zastavil až po vyhlásení lokality za prírodnú rezerváciu. Počiatky snáh o&nbsp;ochranu tohto významného geomor­fologického útvaru siahajú až do roku 1923, keď ho vyhlásili za chránené územie.</p>
<p>O&nbsp;štrnásť rokov neskôr sa zastupiteľský zbor mesta Banská Štiavnica a&nbsp;obce Banská Belá uzniesli na vyhlásení kamenného mora za prírodnú rezerváciu a&nbsp;rozhodli, že treba „tento jedinečný prírodný zjav zachrániť pre budúcnosť“. Prírodnú rezerváciu vyhlásili kvôli ochrane geomorfologických foriem a&nbsp;viacerých chránených a&nbsp;zriedkavých druhov živočíchov. Zo zoologického hľadiska je lokalita významná pre výskyt plazov. Územie prírodnej rezervácie Kamenné more má vedecký, študijný a&nbsp;edukačný význam a&nbsp;je súčasťou Náučného chodníka Andreja Kmeťa.</p>
<h3>Pri obci Malá Lehota</h3>
<p>Najmenšie chránené kamenné more na Slovensku leží v&nbsp;katastrálnom území obce Malá Lehota (okres Žarnovica) a&nbsp;v&nbsp;pôsobnosti Správy CHKO Štiavnické vrchy. Tvoria ho andezity, má rozlohu len 1,4 hektára a&nbsp;pravdepodobne vzniklo v&nbsp;štvrtohorách. Andezity vznikli z&nbsp;magmy, ktorá mala zásaditú povahu. Kamenné more si dnes už nemožno obzrieť v&nbsp;jeho pôvodnej rozľahlosti.</p>
<p>Pred jeho vyhlásením za prírodnú pamiatku v&nbsp;roku 1975 ľudia časť z&nbsp;neho rozobrali, aby tak získali stavebný materiál na stavbu domov. Andezitové kamenné more je prístupné z&nbsp;obce Malá Lehota alebo po náučnom chodníku Vojšín. Ten sa začína v&nbsp;osade Stará Huta, ktorá je časťou Novej Bane, prechádza okolo Starohutského vodopádu a&nbsp;končí sa v&nbsp;lokalite kamenného mora v&nbsp;Malej Lehote.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Pod hradom Šomoška</h3>
<p>Najznámejšie kamenné more v&nbsp;CHKO Cerová vrchovina leží pod hradom Šomoška v&nbsp;Šiatorskej Bukovinke (okres Lučenec) v&nbsp;národnej prírodnej rezervácii Šomoška. Tá patrí k&nbsp;najstarším chráneným územiam Cerovej vrchoviny, vyhlásili ju už v&nbsp;roku 1954. More, ktoré má dnes rozlohu 7,9 hektára, vzniklo prirodzeným procesom zvetrávania bazaltu a&nbsp;gravitačným ukladaním jeho úlomkov na svahu, sčasti obsahuje aj materiál zo stavby neďalekého hradu.</p>
<p>Na území národnej prírodnej rezervácie Šomoška nájdete okrem kamenného mora deväťmetrový kamenný vodopád. Patrí k&nbsp;najpôsobivejším prírodným výtvorom na Slovensku a&nbsp;k&nbsp;celoeurópskym unikátom. Vodopád, ktorý vznikol asi pred štyrmi miliónmi rokov stuhnutím lávy, pozostáva z&nbsp;tmavých päť- až šesťbokých čadičových stĺpov. K&nbsp;vodopádu a&nbsp;moru sa dostanete po trase náučného chodníka, ktorý vedie z&nbsp;obce Šiatorská Bukovinka na hrad Šomoška.</p>

<p>Ďalším územím s&nbsp;výskytom kamenných morí v&nbsp;CHKO Cerová vrchovina je národná prírodná rezervácia Pohanský hrad, rozprestiera sa v&nbsp;okresoch Lučenec a&nbsp;Rimavská Sobota a&nbsp;zasahuje do troch chotárov – Šurice, Stará Bašta a&nbsp;Hajnáčka. Nachádza sa tam až jedenásť kamenných morí, nie všetky sú však viditeľné z&nbsp;turistických chodníkov. Na kamennom mori pod hradom Šomoška, ako aj na piatich kamenných moriach na Pohanskom hrade sa pravidelne monitoruje stav biotopu skalných sutín.</p>
<p>Sledujú sa hlavne zmeny prirodzeného druhového zloženia, šírenie nepôvodných a&nbsp;burinových druhov, prípadne vplyv ľudskej činnosti. Na Šomoške kvôli obmedzeniu nežiaduceho pohybu turistov pred dvomi rokmi vznikla vyhliadková plošina pri kamennom mori, vďaka ktorej sa zredukovala stavba <em>„kamenných mužíčkov“</em>. Na oboch územiach platí piaty stupeň ochrany, a&nbsp;preto nie je povolený pohyb mimo vyznačených turistických a&nbsp;náučných chodníkov.</p>
<h3>Prístupné i&nbsp;nedostupné</h3>
<p>V&nbsp;Považskom Inovci, v&nbsp;pôsobnosti Správy CHKO Biele Karpaty sa na rozlohe 4,8 hektára nachádza prírodná pamiatka Selecké kamenné more, ktorú vyhlásili v&nbsp;roku 1985. Nie všetky kamenné moria sú však maloplošne chráneným územím. Niektoré sú súčasťou prírodnej rezervácie, prípadne ležia v&nbsp;chránenej krajinnej oblasti. Napríklad na území CHKO Poľana sa nachádza viac kamenných morí, tie najkrajšie sú na pomerne nedostupných miestach.</p>
<p>Z&nbsp;chránených území tejto CHKO za zmienku určite stojí veľmi pôsobivé kamenné more Jajkovská sutina v&nbsp;chotári obce Predajná (okres Brezno) a&nbsp;národná prírodná rezervácia Boky v&nbsp;katastri obcí Budča a&nbsp;Tŕnie (okres Zvolen), prírodná rezervácia Mačinová pri Očovej či verejnosti neprístupné kamenné moria v&nbsp;prírodnej rezervácii Havranie skaly v&nbsp;katastri obce Hronec (okres Brezno).</p>
<p>Viacero kamenných morí nájdete medzi Krupinou a&nbsp;obcou Babiná v&nbsp;národnej prírodnej rezervácii Mäsiarsky bok. Tá predstavuje prekrásne spojenie starého a&nbsp;takmer nedotknutého lesa so zaujímavými skalnými bralami a&nbsp;s&nbsp;rozsiahlymi kamennými morami. Dostanete sa k&nbsp;nim z&nbsp;Krupiny alebo zo železničnej stanice Babiná po značkovanom turistickom chodníku.</p>

Aj na Slovensku máme krásne moria, netvorí ich však voda

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Aj na Slovensku máme krásne moria, netvorí ich však voda

Súvisiace články

FOTO Mesto na vode, ktoré nechcete vidieť: V Makoku sa žije naozaj zle

Krásy slovenských národných parkov: Poznáte ich? (KVÍZ)

FAKTY X: Záhadná vražda Elisy Lam: Bezpečnostná kamera zachytila chvíle pred smrťou

FOTO Ako by vyzerali animované postavičky v skutočnom svete?

FOTO Odišli zbytočne: Dedinčanov nútene vysťahovali, ich domy zničili vandali

FOTO Nahliadnite do skutočného Divokého západu prostredníctvom historických fotiek

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás