Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Rudolfo Llinás, pokusy s&nbsp;morčaťom

Článok v&nbsp;časopise European Journal of Neuroscience&nbsp;z roku 1993 uvádza, že vedec R. Llinás izoloval mozog dospelého morčaťa mimo jeho tela, pričom ho ponoril do špeciálnej tekutiny, ktorá ho udržiavala pri živote po dobu ôsmich hodín.

Analýza impulzov naprieč nervovými synapsiami po elektrickej stimulácii zrakového nervu alebo súvisiacich nervových vlákien ukázala, že elektrické signály generované nervom boli podobné signálom u živých zvierat. Vedci poznamenali, že tento objav a&nbsp;postup by mohol slúžiť na analýzu multisynaptických obvodov mozgu cicavcov.

Anton Coenen a&nbsp;výskum s potkanmi

Anton Coenen sa podujal na realizáciu zaujímavého výskumu. Urobil viacero dekapitácií potkanov pomocou gilotíny, aby zodpovedal na otázku, či je stínanie humánnou metódou eutanázie u bdelých zvierat, čo sa snažil potvrdiť elektroencefalogramom (EEG). Dospel k záveru, že sťatie hlavy je rýchla a humánna metóda eutanázie, pretože vedomie zmizne do troch až štyroch sekúnd po oddelení hlavy od tela a smrť nastane takmer o minútu neskôr.

Okamih smrti odhalili na základe neočakávaného výsledku experimentu. EEG každého potkana totiž zaznamenalo masívnu vlnu približne minútu po sťatí hlavy, ktorá odrážala „konečnú hranicu medzi životom a&nbsp;smrťou“. Vedci sa domnievali, že vlna naznačuje „synchrónnu smrť mozgových neurónov, vyjadrenú vo vlne smrti“. Podstatné je, že vedomie potkana v&nbsp;tom okamihu už neexistovalo.

Nenad Sestan a&nbsp;prasacie hlavy

Ošípané boli tiež predmetom výskumu neurovedca Nenada Sestana z Yaleovej univerzity a jeho tímu. V&nbsp;tomto prípade nešlo o živé zvieratá, ale získali dvesto odrezaných hláv z bitúnku. Počas výskumu sa snažili „naštartovať“ aktivitu hláv pomocou systému čerpadiel, ohrievačov a vakov s umelou krvou zohriatou na telesnú teplotu.

Hoci neexistoval dôkaz, že prasacie mozgy nadobudli vedomie, výskum priniesol šokujúci výsledok. Vedci zistili, že napriek smrti miliardy jednotlivých buniek v&nbsp;mozgoch ošípaných zostali zdravé a schopné normálnej činnosti, čo naznačuje, že ich mozgy ostali nažive.

Juan M. Pascual a ošípané

Ako uvádza článok&nbsp;Scientific Reports, profesor neurológie Texaskej univerzity, J. M. Pascual, spolu so svojim tímom podrobili výskumu ošípané, aby získali prehľad o neurofyziologických mechanizmoch v&nbsp;mozgu a synaptických funkciách v mozgovej kôre ošípaných, ktoré sú svojou funkciou relatívne blízke kôre ľudského mozgu.

Jedným zo záverov bolo, že okrem malého segmentu alfa elektrickej aktivity spojenej so zrakom boli EEG záznamy mozgu ošípaných v podstate nerozoznateľné od záznamov bdelého človeka. Objav naznačuje, že to, čo sa deje fyziologicky v mozgu ošípaných, nemusí byť odlišné od toho, čo sa deje v ľudskom mozgu.

Juhozápadné lekárske centrum Texaskej univerzity

Štúdia J.M. Pascaula a jeho tímu na Texaskej univerzite viedla tiež k vývoju zariadenia, ktoré dokáže izolovať prietok krvi do mozgu a umožňuje orgánu prežiť a fungovať oddelene od tela niekoľko hodín. Metóda umožňuje výskum, ktorý sa zameriava na mozog nezávisle od tela, čo bolo ešte nedávno nemožné.

Vďaka tomu Pascaulov tím lepšie pochopil napríklad účinky hypoglykémie (nízka hladina cukru v krvi) nezávisle od iných faktorov, ktoré by ovplyvňovali hypoglykémiu, ak by bol mozog v&nbsp;priamom spojení s telom.&nbsp;

Znie to neuveriteľne: Vedci, ktorí umožnili mozgu prežiť mimo tela

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Znie to neuveriteľne: Vedci, ktorí umožnili mozgu prežiť mimo tela

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Rituál kambo má liečiť, neraz končí smrťou. Zabíja žabí jed

Spasiteľ matiek zachránil bezpočet životov, skončil v blázinci

Viete podať pomoc pri infarkte a mŕtvici? Otestujte sa v KVÍZE

Výber pre vás