Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Písal sa rok 1846. Ignác Filip Semmelweis, ktorý len prednedávnom získal lekársky diplom na Viedenskej univerzite, sa stal asistentom na pôrodníckej klinike Viedenskej všeobecnej nemocnice. Medzi jeho povinnosti patrili ranné vyšetrovanie pacientov, dohľad nad náročnými pôrodmi, výučba študentov i vedenie rôznych záznamov.

Nemocnica mala dve pôrodnícke kliniky. Na jednej slúžili len muži a študenti, na druhej pôrodné babice. Semmelweis si všimol, že na mužskej klinike je dvakrát až trikrát vyššia úmrtnosť než na tej, kde slúžili babice. Miatlo ho to, veď lekári i študenti vedeli dieťa odrodiť azda ešte skúsenejšie než babice. Prečo teda toľko žien na mužskej klinike zomieralo na popôrodnú horúčku?

Semmelweis sa rozhodol, že to zistí. Pátral po rozdieloch. Všimol si, že u babíc ženy rodia v polohe naboku, a tak primäl lekárov, aby robili to isté. Úspech sa ale nedostavil. Potom si Semmelweis myslel, že ženy desí zvuk umieráčika, ktorý sa rozlieha klinikou, keď niektorá z pacientiek zomrie. Vystrašené rodičky potom ľahšie dostanú teplotu a zomrú. Nepomohlo však ani to, keď kňazovi vzal umieráčik.

Zlom prišiel v roku 1847. Semmelweisov priateľ Jakob Kolletschka zomrel potom, ako sa nešťastne bodol do ruky skalpelom pri pitve ženy, ktorá zomrela na popôrodnú horúčku. Kolletschkova pitva ukázala, že príčina smrti bola rovnaká ako v prípade žien, ktoré zomierali po pôrodoch. Vtedy si Semmelweis uvedomil, že dovtedy prehliadal jeden podstatný rozdiel medzi klinikami: prvou činnosťou, ktorú lekári a študenti ráno po príchode do práce robili, bolo pitvanie mŕtvych žien. Z pitevne šli rovno k pôrodom. Babice však pitvy nerobili.

Semmelweis navrhol, že na na rukách lekárov a študentov zrejme ostávajú nejaké čiastočky pitvaných tiel, ktoré sa potom prenášajú do živých žien. Riešenie tohto problému bolo podľa neho jednoduché: umývanie rúk. Predtým, než lekári a študenti vstúpili do pôrodnej sály, si na Semmelweisovo naliehanie museli dôkladne vydrhnúť ruky v chlórovanej vode. Chlór má výborné dezinfekčné vlastnosti, to sa však vtedy ešte nevedelo. Túto látku si Semmelweis vybral jednoducho preto, lebo potláčala pachy z pitevne.

Potom, ako presadil umývanie rúk, klesla úmrtnosť rodičiek o 90 percent. Počas dvoch mesiacov dokonca nezomrela ani jedna žena.

Nie všetci však boli spokojní, obzvlášť Semmelweisovi nadriadení, ktorí si mysleli, že jeho hypotéza vrhá zlé svetlo na lekárov a ich úroveň dodržiavania hygieny. Mnohí doktori si odmietali umývať ruky, nesúhlasili s tým, že niekto v ich spoločenskom postavení by mohol mať nečisté ruky. Navyše, Semmelweisove tvrdenia boli v rozpore s prevládajúcou hypotézou o tom, že za choroby môže nerovnovážny stav štyroch telesných tekutín. Táto hypotéza vznikla ešte v antickom Grécku udržala sa vyše dve tisícročia.

Lekárska komunita Semmelweisa zväčša ignorovala, odmietala jeho názory a neraz bol terčom posmeškov. On medzitým písal nahnevané listy európskym medicínskym kapacitám a označoval ich za nebezpečných vrahov a ignorantov. Nedostatok taktu spôsobil, že musel odísť z Viedne do Budapešti. Tu sa stal primárom pôrodníckej kliniky v menšej nemocnici a v podstate ju zbavil úmrtnosti na popôrodnú horúčku. V roku 1855 sa stal profesorom pôrodníctva na miestnej univerzite a učil svojich študentov, aby si dôkladne umývali ruky.

O päť rokov neskôr napísal knihu, v ktorej sa sťažoval, že jeho myšlienky sa do praxe aplikujú len pomaly. Publikácia čelila tvrdej kritike a Semmelweis upadal do čoraz hlbšej depresie. V roku 1865 napokon skončil v blázinci, kde ho dozorcovia tvrdo bili. Stačili dva týždne, aby zomrel na gangrénu, ktorá mu zachvátila jednu z otvorených rán.

Jeho smrť vzbudila len mierny rozruch. Na Semmelweisovo miesto primára pôrodníckej kliniky Peštianskej univerzity nastúpil János Diescher a úmrtnosť raketovo vzrástla. Nik sa však nesťažoval. Akoby nik nechcel uznať, že Semmelweis mal pravdu. Trvalo ďalších 20 rokov, kým lekárska komunita akceptovala teóriu o mikroorganizmoch a patogénoch. No a Ignác Filip Semmelweis je dnes známy aj pod prezývkami „otec čistých rúk“ či „spasiteľ matiek“.

Spasiteľ matiek zachránil bezpočet životov, skončil v blázinci

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Spasiteľ matiek zachránil bezpočet životov, skončil v blázinci

Noel

Súvisiace články

8 jedál, ktoré likvidujú tuk: Do leta vám pomôžu schudnúť

Dve superpotraviny, ktoré by mal mať každý muž doma v kuchyni

Ako dlho trvá, kým sa telo rozloží? Kosti ostanú až po rokoch

Strašné neurologické poruchy, ktoré človeka vydesia

Máte kilá navyše? Zdravotné riziká sú naozaj obrovské

4 izbové rastliny vhodné do spálne: Zlepšia vám spánok

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás