Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Šupinavce sú osamelé, nočné cicavce žijúce v Afrike a&nbsp;v Ázii. Bez chvosta dosahujú dĺžku 30 až 90 centimetrov a vážia päť až 27 kilogramov. Nemajú zuby, ale používajú 40 centimetrov dlhé lepkavé jazyky,ktorými lovia mravce, termity a&nbsp;larvy žijúce pod zemou. Telo šupinavca pokrývajú hnedé tvrdé šupiny, čo ho odlišuje od iných cicavcov. V&nbsp;stave ohrozenia vypustí zapáchajúci sekrét z análnych žliaz, stočí sa do klbka a nastaví šupiny ako prostriedok sebaobrany. Bohužiaľ, s&nbsp;týmito cicavcami sa obchoduje najviac na svete. Nielen kvôli mäsu či koži, ale hlavne kvôli šupinám, ktoré obsahujú keratín (podobne ako rohy nosorožcov). Používajú ich v tradičnej medicíne, lebo vraj pomáhajú pri problémoch s laktáciou, pri artritíde, astme či reume. V roku 2016 však 186 krajín, ktoré podpísali Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi (CITES), oznámili dohodu o zákaze komerčného obchodu so šupinavcami, aby ich ochránili pred vyhynutím. Čína v júni 2020 zvýšila ochranu pôvodných čínskych druhov na najvyššiu úroveň a zakázala používanie šupín v tradičnej medicíne. Nezákonný obchod však pokračuje...

Pakomáre sú drobný lietajúci hmyz cicajúci krv, no antarktický pakomár (Belgica antarctica) je iný. Drobný hmyz, ktorý meria iba dva až šesť milimetrov, nemá krídla a&nbsp;živí sa suchozemskými riasami, machmi, baktériami a dokonca trusom tučniakov. Napriek tomu sa mu výborne darí v extrémnych podmienkach Antarktídy. Ako dokáže prežiť na najchladnejšom kontinente na svete? Počas krátkeho antarktického leta sa dospelé muchy pária vo veľkých rojoch. Keď samice znesú vajíčka, vylúčia okolo nich číre želé, ktoré pôsobí ako nemrznúca zmes a chráni larvy pred extrémnymi teplotnými výkyvmi a suchom. Larvy strávia dva roky vývoja v hlbokom zmrazení, pričom stratia až 70 percent svojich telesných tekutín. Približne šesť mesiacov sú v stave zvanom diapauza, kedy sa nehýbu ani neprijímajú potravu. Počas niekoľkých krátkych týždňov leta larvy hľadajú skromnú výživu, aby mohli pokračovať vo vývoji. A&nbsp;ďalšiu zimu zasa strávia v ľade. Po dvoch rokoch sa červy vyvinú do čiernych dospelých jedincov podobných mravcom. Dospelé pakomáre strávia posledných sedem až desať dní života jedením a párením, pričom zahynú niekoľko dní po spárení a proces vývoja začína odznova.

Vták s nozdrami na špičke zobáka

Kivi sú malé, hruškovité, nelietavé vtáky, ktoré žijú iba na Novom Zélande. Vzhľadom na ich neschopnosť lietať ich klasifikujeme ako bežce. Majú malé hlavy, žiadny chvost a ich telá pokrýva dlhé perie, ktoré vzhľadom pripomína srsť. Kivi majú síce krídla, ktoré sú približne 3 cm dlhé s pazúrom na špičke, ale ukrývajú sa pod perím a&nbsp;pre vtáka sú úplne zbytočné. Okrem zvláštneho vzhľadu ide o jediné vtáky na svete, ktoré majú nozdry na špičke zobákov, vďaka čomu majú vysoko vyvinutý čuch. Keďže majú veľmi malé oči a v noci nevidia dobre, zvýšený čuch spolu so senzorovými podložkami na špičke zobáka umožňuje vtákom vyhľadávať larvy, červy, chrobáky, bobule a semená, ktorými sa kŕmia od súmraku do úsvitu.

Jašterica výlučne ženského rodu

Jašterice z čeľade teujovité sú štíhle denné jašterice s dlhými chvostami s veľkosťou 20 až 50 centimetrov. Niektoré druhy dokážu bežať na krátku vzdialenosť rýchlosťou až 28 kilometrov z ahodinuh. Existuje približne 60 rôznych druhov, ktoré žijú v Severnej Amerike, Strednej Amerike i Južnej Amerike a ich farby a&nbsp;vzory sa veľmi líšia. Nie je to však fyzický vzhľad, rýchly beh alebo rozsiahly biotop, čím sú jašterice také výnimočné. Až tretina jašteríc rodu Aspidoscelis, ktoré žijú v Mexiku a juhozápadných Spojených štátoch amerických, sú iba samice, ktoré sú partenogenetické. Znamená to, že ich vajíčka sa vyvíjajú do embryí bez oplodnenia. Ako je možné? Jašterice sa totiž „pária“ s inými samicami. Pri pseudokopulácii jednotlivé jašterice prepínajú medzi typickým mužským a ženským sexuálnym správaním, čo vedie k zvýšenej ovulácii. Samice následne môžu začať reprodukčný proces s dvojnásobným počtom chromozómov. A ako vznikol tento čisto ženský druh? Vedci sa domnievajú, že v určitom okamihu svojej histórie sa jašterice rodu Aspidoscelis samice jedného druhu spárili so samcami iného druhu. Toto potomstvo hybridov obsahovalo dve rôzne sady chromozómov z dvoch jedinečne odlišných druhov, ktoré poskytli jaštericiam nielen genetickú variáciu, ale aj evolučnú výhodu.

Zviera, ktoré nepotrebuje kyslík

Henneguya salminicola&nbsp;je biely parazit osem milimetrov dlhý, ktorý rastie v annelidových červoch a kostrových svaloch lososa pri tichomorskom pobreží Oregonu, Kanady, Aljašky a&nbsp;Japonska. Lososovi spôsobuje ochorenie, ktoré má za následok nevzhľadné cysty na mäse a&nbsp;hoci pre človeka sú neškodné, ovplyvňuje negatívne rybolov. Parazit je výnimočný tým, že je to jediné známe zviera, ktoré nepotrebuje na dýchanie kyslík. Vedci z Tel Avivskej univerzity uskutočnili výskum a&nbsp;zistili, že mu chýba mitochondriálny genóm. Mitochondrie sú subcelulárne štruktúry, ktoré sú základom pre zhromažďovanie kyslíka a jeho premenu na energiu. Preto malý parazit stratil schopnosť vykonávať aeróbne bunkové dýchanie. Výskumníci zistili, že parazit sa evolučne prispôsobil tomu, aby prežil bez prísunu kyslíka. A kde získava energiu na život? Predpokladá sa, že ju jednoducho kradne hostiteľom.

Unikátne zvieratá, ktoré nepoznáte: Počuli ste o šupinavcoch?

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Unikátne zvieratá, ktoré nepoznáte: Počuli ste o šupinavcoch?

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Poznáte preteky NASCAR? Dokážte to v nasledujúcom KVÍZE

Desať klasických áut, ktorých cena neustále stúpa

VIDEO Od zrodu po zhnitie: Sledujte, ako rastie huba

Vyznáte sa v cenách áut? Odhadnite v KVÍZE, koľko asi stoja

Otázky z IQ testu preveria vašu inteligenciu (KVÍZ)

Fakty o zvieratách, ktoré akoby boli z iného sveta

Výber pre vás