Radomír

V histórii však boli časy, keď ľudia na základe vlastného rozhodnutia alebo aj proti svojej vôli žili v izolácii. Ponúkame vám príbehy niekoľkých z nich.

Blanche Monnierová Blanche Monnierová nikdy nemala v úmysle žiť v izolácii. Narodila sa do bohatej francúzskej rodiny v roku 1849 a mala všetko – peniaze i krásu. Bohužiaľ mala i&nbsp;mimoriadne krutú matku. V roku 1874, keď mala 25 rokov, Blanche oznámila matke, že sa chce vydať. Jej výber manžela sa však nestretol so súhlasom pani Monnierovej. Aby ju prinútila zmeniť názor, zamkla ju v malej miestnosti v podkroví rodinného domu. Matka a jej brat naďalej žili normálnym životom. Madame Monnierová si myslela, že Blanche po čase zmení názor, ale nestalo sa, a tak ju nikdy z izby nevypustila. Blanche strávila ďalších 25 rokov zamknutá vo svojej podkrovnej cele. V roku 1901 anonymný list úradom odhalil jej životné podmienky a do domu vtrhla polícia. Zistili, že Blanche leží vo vlastnej špine a váži niečo viac ako 25 kíl. Nešťastná žena ležala úplne nahá na zhnitom slamenom matraci, okolo nej bola vrstva z exkrementov, zvyškov mäsa, zeleniny, rýb a zhnitého chleba a chrobáky, ktoré bežali po posteli. Vzduch bol ťažký a zápach taký nepríjemný, že nebolo možné ostať v miestnosti dlhšie. Blanche zachránili pred izoláciou, ale ostala chorá a duševne labilná a v roku 1913 zomrela v nemocnici.

Neznámy amazonský domorodec V roku 1996 brazílsku vládu upozornili na osamelého domorodca žijúceho v lese. V Amazónii žije veľa domorodých kmeňov, ale od ostatných ho odlišovalo, že chcel byť sám. Vedci objavili niekoľko chát - všetko s hlbokými obdĺžnikovými dierami, ktoré v nich vykopal. Toto žiadny iný kmeň nerobil. Neskôr našli v lese zvyšky dediny so štrnástimi chatami. Vo všetkých boli rovnaké diery. Vedci dospeli k záveru, že muž bol posledným z kmeňa. Nepodarilo sa s ním nadviazať osobný kontakt, hoci ho natočili na videozáznam. Zakaždým, keď sa drevorubači dostali príliš blízko, presunul sa do novej chaty ďalej v lese. Jeden pokus hovoriť s ním skončil tak, že Indián na drevorubača vystrelil šíp. Brazílska vláda nevynucuje kontakt s kmeňmi, ktoré to nechcú takže pravdepodobne tento muž bude žiť naďalej sám.

Fernão Lopes Fernão Lopes bol portugalský vojak v 16. storočí. Zúčastnil sa na dobytí Goy, kde velil posádke. Vojaci sa ocitli pod útokom a mnohí z nich prebehli k nepriateľovi. Lopes sa dokonca oženil s miestnou ženou a konvertoval na islam. Keď do mesta prišla ďalšia portugalská posádka, zbehom sa kruto pomstila. Lopesovi odrezali nos, uši, pravú pažu a ľavý palec na ruke. Najprv mu sľúbili milosť, ale na ceste späť do Portugalska ho vysadili na pustom ostrove Svätá Helena uprostred Atlantického oceánu. Ostrov nebol obývaný, ale lode na ňom občas zakotvili, aby si nabrali čerstvú vodu a zásoby. Lopes si vytvoril obydlie v malej jaskyni, kde sa schovával pred prechádzajúcimi loďami. Na ostrove žil osamelo desať rokov. Po návrate do Európy mu pápež odpustil, že konvertoval na islam, a splnil mu jeho želanie - vrátiť sa späť na Svätú Helenu. Lopes tam zomrel sám o dvadsať rokov neskôr.

Tom Neale V minulosti väčšina ľudí skončila na ostrove po stroskotaní lode alebo keď ich vylodila nahnevaná posádka. Tom Neale bol jeden z mála, ktorý sa aktívne usiloval o izoláciu na neobývanom ostrove. Veľkú časť života strávil v námorníctve plavbou po Tichom oceáne a venoval sa prieskumu ostrovov. Jeho život sa zmenil, keď začul príbehy o atole Suwarrow. V roku 1952 presvedčil kapitána lode, ktorá prechádzala okolo Suwarrowa, aby ho tam so zásobami a jeho dvoma mačkami vysadil. Keď miestni ostrovania počuli o jeho plánoch na presťahovanie sa, ponúkli mu pomoc, dokonca niekoľko žien chcelo ísť na atol s ním, ale zdvorilo ich odmietol. Na ostrove žil niekoľko rokov, ale problémy s chrbticou ho prinútili vrátiť sa do civilizácie. Po liečbe sa opäť na ostrov vrátil, no keď ho začali občas navštevovať lovci perál, ostrov sa mu už nezdal dostatočne izolovaný. Tvrdil tiež, že dôvodom jeho odchodu sú obavy, že zomrie osamelý. Jeho pokusy žiť s ostatnými ľuďmi však netrvali dlho. Zistil, že veľa vecí z moderného života mu nevyhovuje: napríklad nohavice a hodinky. V roku 1967 sa vrátil na atol, kde sám prežil desať rokov, kým nezomrel na rakovinu žalúdka.

Thomas Silverstein Keď väzňa umiestnia na samotku môže to byť kvôli jeho ochrane alebo preto, aby boli v bezpečí stráže a ostatní väzni. Môže ísť aj o trest, ktorý slúži na vynútenie dobrého správania. Thomas Silverstein sa stal legendou amerického trestného systému, keď posledných 36 rokov svojho života prežil sám. Niektorí môžu namietať, že si to zaslúžil, no ochrancovia ľudských práv môžu mať pocit, že ho potrestali krutým spôsobom. Najprv ho uväznili za lúpež, z ktorej získal len pár stoviek dolárov, ale za mrežami sa dopustil ďalších zločinov. Po vstupe do árijského bratstva bielych rasistov vo väzení sa podieľal na vražde ďalších väzňov a za to dostal doživotné tresty. Po vražde strážnika ho umiestnili do podzemnej cely bez okien, aby nemal „žiadny ľudský kontakt“. Neskôr ho presunuli na samotku s minimálnym priestorom na cvičenie. V jeho mene sa začal súdny spor, podľa ktorého bola jeho izolácia protiústavná, ale keďže aj ostatní väzni, ktorí spôsobili smrť strážnika, boli na samotke, súd považoval toto zaobchádzanie za legálne. Silverstein zomrel v roku 2019.

V súčasnosti zdieľame planétu s ďalšími 7,5 miliardami ľudí a preto je naozaj len veľmi málo miest, kde môžeme byť skutočne sami. Ak chcete nájsť skutočnú samotu, musíte sa vydať smerom nahor. Väčšina astronautov nikdy neopúšťa obežnú dráhu Zeme, takže na oblohe sú len desiatky kilometrov od „domova“ a dokonca majú na cestách spoločníkov. Alfred Weston, ktorý ostal vo veliteľskom module Apollo 15, sa stal najizolovanejším človekom. Kým jeho spolucestujúci šli na „prechádzku“ po lunárnom povrchu, on zostal na obežnej dráhe. Keď modul prešiel na opačnú stranu Mesiaca, nachádzal sa od nich 3600 kilometrov, nehovoriac o 390-tisíc kilometroch, ktoré ho delili od ostatných ľudí na Zemi. Kým bol medzi ním a Zemou Mesiac, Worden nemohol prijímať ani rádiové správy. Bol úplne sám, ale nevadilo mu to. „Bol som sám, ale nebol som osamelý. Pracoval som ako stíhací pilot leteckých síl, potom ako skúšobný pilot - takže som bol zvyknutý byť sám so sebou.“

Najosamelejší ľudia v dejinách: Nechýba astronaut ani týraná žena

Výber pre vás

Najosamelejší ľudia v dejinách: Nechýba astronaut ani týraná žena

Súvisiace články

6 potravín zo staroveku, ktoré sa nám zachovali v prekvapivo dobrom stave

Sebamumifikácia: Brutálny proces, v ktorom uspelo len 24 odhodlaných

FOTO Prieskumný šarkan: Bizarný vynález, ktorý sa vo vojne príliš neuplatnil

Nebezpečenstvo z obežnej dráhy: Keď na Zem spadol atómový reaktor

FOTO Z talianskeho frontu: Vysoko v horách sa odohrávali kruté boje

Dovolenka v krabici: Na plážach možno pribudnú boxy z plexiskla

Výber pre vás