Na začiatku vojny bolo Taliansko súčasťou Trojspolku a bojovalo na strane Nemecka a Rakúsko-Uhorska. Odmietlo však poskytnúť vojakov svojím spojencom argumentujúc tým, že má čisto defenzívne záujmy.

Nebola to však celkom pravda, Taliansko si brúsilo zuby na niektoré územia patriace Rakúsko-Uhorsku. A tak keď Briti Talianom tieto územia prisľúbili výmenou za to, že krajina Apeninského polostrova vo vojne zmení strany, bolo rozhodnuté. Taliansko vyhlásilo vojnu Rakúsko-Uhorsku a rozpútal sa boj v mimoriadne náročnom teréne vysoko v horách.

Taliani zaútočili, ale nedokázali preraziť cez dobre opevnenú nepriateľskú líniu. Krvavé boje na rieke Isonzo v júni 1915 až marci 1916 neviedli k ničomu, iba k obetiam na oboch stranách. Na mužov pritom nečíhali len guľky, ale aj ostré zrázy a hlad. Udržiavať funkčné zásobovacie línie v náročnom teréne bolo mimoriadne zložité.

Oveľa väčšie nebezpečenstvo než na západnom fronte predstavovali v Alpách delostrelecké granáty. Zatiaľ čo v blatistom teréne na západe končila väčšina šrapnelov neškodne v zemi, na skalách v horách explodovali granáty oveľa väčšou silou. Odhaduje sa, že jeden výstrel z kanóna spôsobil v Alpách o 70 percent vyššie straty než na západe.

Prehnane sebavedomí velitelia vysielali neskúsených vojakov na misie, ktoré boli vopred odsúdené na neúspech. Masakre neprinášali žiadne ovocie a morálka na talianskej strane upadala. Šiesta bitka na Isonze v auguste 1916 však viedla k istým územným ziskom na strane Talianska a povzniesla upadajúcu náladu Talianov. Nasledovali však ďalšie zbytočné boje a vyčerpanie, ktoré rýchlo doviedli konflikt do starých koľají. Postupne sa do hôr vkradla zima a chuť bojovať bola na bode mrazu u oboch strán. Obetí však pribúdalo a nebolo ich málo. Napríklad 13. decembra 1916 spadlo v Alpách toľko lavín, že pod snehom skončilo desaťtisíc mužov.

V októbri 1917 prišli Rakúšanom na pomoc Nemci, ktorí vyvinuli nové taktiky horského boja a priviezli bojové plyny. Zatlačili Talianov ďaleko na ich územie a nebyť pomoci od Britov a Francúzov, Taliani by skončili zle. Nemci navyše museli presunúť mužov späť na západný front a vojna v Alpách sa rýchlo vrátila do pôvodného stavu.

Až v októbri 1918, keď Rakúsko-Uhorsko pomaly kolabovalo a čoraz viac krajín vrátane Československa vyhlasovalo nezávislosť, sa Talianom podarilo preraziť obranu. 3. novembra sa im vzdalo 300-tisíc nepriateľov a bolo podpísané prímerie.

Konflikt si na oboch stranách vyžiadal najmenej dva milióny životov. Taliansko síce získalo isté územia, ale malo zničenú ekonomiku a zbedačený národ si už o pár rokov neskôr vybral zdanlivo jednoduchú cestu: Mussoliniho fašizmus.

Fotografie z talianskeho frontu nájdete v našej galérii.