Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Šizo Kanakuri bol jedným z dvoch japonských atlétov, ktorí sa v roku 1912 zúčastnili na olympiáde v Štokholme. V krajine vychádzajúceho slnka sa v tom čase na šport príliš nedbalo a vláda týmto dvom mužom nezaplatila ani cestu do Švédska. Nebyť celonárodnej zbierky, Kanakuri by sa do Európy nedostal.

Trvalo 18 dní, kým sa športovci dostali do Švédska. Cesta najprv viedla Transsibírskou magistrálou. Keď vlak zastavil v stanici, Kanakuri využil každú príležitosť a behal. Náročná cesta sa však na ňom výrazne podpísala a vo Švédsku zistil, že s tunajšou kuchyňou si jeho žalúdok príliš nepotykal. Aby toho nebolo málo, jeho trénera upútala na lôžko tuberkulóza, takže sa nemohol venovať tréningu svojho zverenca.

V deň pretekov bolo teplo, z 68 bežcov prešlo cieľovou čiarou len 34. Atléta z Portugalca dokonca museli odviezť do nemocnice, kde nasledujúci deň zomrel. Išlo o prvé úmrtie v súvislosti s modernými olympijskými hrami.

Kanakuri sa v poltopánkach snažil, čo mohol, ale na štrkovej trati sa mu bežalo ťažko. Asi v polovici trate zastal a u domácich si vypýtal pohár vody. Dostal malinovú šťavu, ovocie a osie hniezdo a rodina mu dovolila si na pár minút oddýchnuť na gauči. Zobudil sa na ďalší deň ráno.

Japonec bol zo seba mimoriadne sklamaný. Do denníka si zapísal: „Dnes je deň mojej porážky. Srdce ma bude bolieť do konca života. Bol to najdôležitejší deň môjho života a môžem len dúfať, že po daždi sa raz vyjasní a ja zo seba zmyjem hanbu. Ľudia sa mi budú smiať. Nech sa smejú. Nepreukázal som fyzickú silu, ktorú má japonský ľud. Neviem niesť toto bremeno, no ľahko je zomrieť a ťažko je žiť. Aby som zmyl túto hanbu, budem trénovať a pozdvihnem svoju krajinu.“

Kanakuri sa následne v tichosti vrátil domov, kde naozaj začal ešte poctivejšie trénovať. Zároveň sa snažil povzbudiť mladých ľudí, aby sa začali venovať diaľkovým behom, a neopomínal ani dievčatá a ženy.

Japonsko na olympijských hrách reprezentoval aj naďalej. V roku 1920 dokončil v Antverpách maratón za 2 hodiny, 48 minút a 45 sekúnd, skončil na 16. mieste. O štyri roky neskôr preteky nedokončil.

Keď sa blížilo 50. výročie hier v Štokholme, dostal sa Kanakuriho príbeh opäť do povedomia. Väčšinu ľudí prekvapilo, že bežec ešte žije. V roku 1967 švédske úrady mužovi, ktorý mal v tom čase 76 rokov, ponúkli možnosť dokončiť preteky, ktoré začal pred 54 rokmi. Trvalo mu presne 54 rokov, 8 mesiacov, 6 dní, 5 hodín, 32 minút a 20 sekúnd, kým prešiel cez cieľovú čiaru. Hlásateľ na štadióne to komentoval výrokom: „Takto končia aj posledné preteky olympiády z roku 1912.“

Šizo Kanakuri po pretekoch povedal: „Bol to dlhý beh. Stihol som sa oženiť, mať šesť detí a desať vnúčat.“ Zomrel 13. novembra 1983 vo veku 92 rokov.

Maratón dokončil po 54 rokoch, chcel zo seba zmyť hanbu

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Maratón dokončil po 54 rokoch, chcel zo seba zmyť hanbu

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Šelmy a dravé vtáky sú späť, ich počet v Európe rastie

Dali by ste maturitu z dejepisu? Dokážte to v KVÍZE

Čo viete o medveďoch? Otestujte svoje vedomosti (KVÍZ)

Výber pre vás