Odborníci vo svojej novej správe o návrate druhov do voľnej prírody ukázali, že zásluhu na raste populácie týchto zvierat má ich dôsledná ochrana, obnova ich prirodzeného prostredia a riadený návrat do prírody, napísal denník The Guardian.

„Väčšina (druhov) sa spamätala vďaka ľudskému úsiliu. Pre mňa ako pre výskumníčku, ktorá sa venuje globálnej biodiverzite a sleduje celosvetové trendy, môžu byť štatistiky často depresívne, ale táto správa je naozaj skvelá a povzbudzujúca a inšpiruje ľudí, ako som ja, aby pokračovali v práci,“ povedala podľa ct24.ceskatelevize.cz Louise McRaeová z londýnskej zoologickej spoločnosti (ZSL), ktorá sa na vzniku správy podieľala.

Medzi mäsožravcami zažíva v Európe najväčší comeback vlk. Po celé storočia ľudia vlkmi zabíjali, až sa v 70. rokoch minulého storočia ich populácia zmrskla na historické minimum a ďalej prežívali len jednotlivé svorky na juhovýchode a severovýchode kontinentu. Od chvíle, keď sa objavili prvé zákony na ich ochranu a ľudia začali ich prítomnosť viac tolerovať, sa počet jedincov zvýšil o 1800 percent a odhaduje sa, že ich teraz v Európe žije asi sedemnásť tisíc.

Podobne optimisticky to vyzerá s populáciou orliakov morských (Haliaeetus albicilla), ktorých teraz žije v Európe asi 12 500 párov. Medzi rokmi 1970 a 2018 ich pribudlo 445 percent, najmä vďaka ich ochrane a zákazu nebezpečných pesticídov. O niečo menšiu vzostupnú tendenciu má počet medveďov hnedých (Ursus arctos), ktorých od roku 1960 v Európe pribudlo 44 percent. „Pre ľudí je spolužitie s divokými šelmami stále veľká výzva, ale celkový postoj sa mení – životu s týmito druhmi v prostredí sa pritom stále učíme,“ hovorí McRaeová.

Ďalším úspešným druhom je bobor. V 20. storočí sa jeho populácia v Európe znížila až na 1200 kusov kvôli tomu, že sa tieto zvieratá často lovia kvôli srsti a kastoreu, čo je výlučok z pachových žliaz používaný pri výrobe parfumov. Od roku 1955 sa ale počet jedincov zvýšil o 16-tisíc percent. Medzi vtákmi sa úspešne obnovujú populácie bernikiel, supov bielohlavých či volaviek bielych.

Správa mapovala údaje týkajúce sa 24 druhov cicavcov, 25 druhov vtákov a jedného plaza. Hmyz ani rastliny vedci nezahrnuli najmä preto, že neexistujú informácie o dlhodobých trendoch a veľkosti populácií. „Tieto druhy sme vybrali, pretože sa im tak dobre darí; pri monitorovaní a ochrane sa totiž často stránia druhom, ktoré sú väčšie a príťažlivejšie,“ priznáva McRaeová.

Predchádzajúce analýzy ukázali, že práve na ochranu medveďov, vlkov, ale aj rysov a bučiakov mieri podľa smernice EÚ rovnaká čiastka ako na ochranu všetkých bezstavovcov dohromady. Niekedy je to síce tak, že ochrana kľúčových druhov, ako sú napríklad bobry a vlci, pomáha aj ďalším druhom v danom prostredí, ale neplatí to vždy. Napríklad niektoré druhy hmyzu sú čo do ochrany veľmi špecifické.

Hoci správa o návrate niektorých druhov do Európy vyznieva optimisticky, portál ct24.ceskatelevize.cz pripomína, že na planéte druhy vymierajú rekordným tempom. Zhruba jednému miliónu druhov hrozí vyhynutie a tie, ktoré sa spamätávajú, majú za sebou dlhé desaťročia úpadku a žiadnemu sa doposiaľ nepodarilo dosiahnuť veľkosť populácie, ktorú mal kedysi.

Šelmy a dravé vtáky sú späť, ich počet v Európe rastie

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Šelmy a dravé vtáky sú späť, ich počet v Európe rastie

Súvisiace články

Prvý slovenský skanzen: Viete, kde by ste ho mali hľadať?

Pravdy a lži o historických osobnostiach: Odhalíte klamstvá? (KVÍZ)

VIDEO Nie, toto nie je Photoshop: Muž má božskú trpezlivosť

Spoznáte naše pamiatky na fotografiách? Otestujte sa (KVÍZ)

Slovenské hrady na fotografiách: Spoznáte všetky? (KVÍZ)

FOTO Život nad priepasťou: Dedina leží na okraji kaňonu

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás