Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Niektorí však naopak túžili po osobnejšom bohu, s ktorým si mohli vytvoriť špeciálny vzťah. Preto najmä v&nbsp;starovekom svete boli bežné rôzne tajomné kulty, ku ktorým sa utiekali tisícky ľudí.

Kult krátera Kaali V starovekom svete veci a udalosti, ktoré si ľudia nevedeli vysvetliť, automaticky pripisovali bohom. Prírodné úkazy, výčiny počasia od blesku po tornáda boli príznakmi hnevu božstva. Predstavte si, čo si museli ľudia myslieť, keď pred tisíckami rokov explodoval v Estónsku meteorit silou bomby v Hirošime. Kaali je skupina deviatich kráterov od meteoritu v dedine Kaali na estónskom ostrove Saaremaa. K dopadu meteoritu došlo v holocénom období, asi pred 3 500 rokmi. V

o výške päť až desať kilometrov sa meteor rozpadol na kúsky a na Zem dopadli úlomky, z ktorých najväčší vytvoril kráter s priemerom 110 metrov a hĺbkou 22 metrov. Výbuch odstránil približne 81-tisíc metrov kubických dolomitu a spálil vegetáciu až 6 km od miesta nárazu. Vedci tvrdia, že udalosť mala v regionálnej mytológii popredné miesto. Kráter bol a stále je považovaný za posvätné jazero, pri ktorom ľudia vykonávali rituálne obetovania. Vedci zistili, že hlboko pod vodou sa nachádza množstvo kostí ľudí, ktorí kráter uctievali a obetovali sa pre ďalšie generácie.

Kult Sobeka Sobek bol jedným z najstarších egyptských bohov. Existencia egyptskej civilizácie úplne závisela od rieky Níl, preto Sobeka zobrazovali s hlavou krokodíla. Bez Nílu by v púšti nebol žiadny život, bez každoročných povodní, ktoré šírili úrodný riečny sediment po celej krajine, by neexistovalo poľnohospodárstvo.

Keďže Sobek zodpovedal za vlahu, vzhliadali k nemu ako k jednému z najdôležitejších zo všetkých bohov. K jedným zo spôsobov, ako ho ľudia uctievali, patril aj lov a zabíjanie krokodílov, od ktorých im hrozilo najväčšie nebezpečenstvo. Uloviť krokodíla nebolo ľahké, no na počesť svojho boha ľudia radi riskovali život.&nbsp;

Kult Kybelé Kybelé bola v antike materská bohyňa, uctievaná ako bohyňa zeme, plodnosti a divokých zvierat. Zamysleli ste sa niekedy, čoho ste ochotní vzdať sa pre svojho boha? Dnes väčšina ľudí obetuje maximálne nedeľné dopoludnie, ale v starovekom svete boli obete extrémnejšie. Stúpenci bohyne Kybelé sa na jej počesť kastrovali. 24. marec bol pre stúpencov kultu Kybelé známy ako „Deň krvi“.

V tento deň sa niektorí z jej kňazov vykastrovali a ponúkli svoju krv na jej oltár. Podľa legendy sa Kybelé zaľúbila do pastiera Attisa, ktorý jej však bol neverný. Za tento skutok ho potrestala šialenstvom a on sa v tomto stave vykastroval a zomrel. Rituálni kastráti svojím skutkom autokastrácie prejavovali Kybelé absolútnu vernosť.&nbsp;

Orfizmus Ľudia veria, že modlitby a rituály im zabezpečia božskú pomoc. Niektoré kulty veria, že im môžu sprostredkovať večný raj. Na tomto princípe funguje orfizmus, náboženský kult v starovekom Grécku. Vznikol asi v 8. storočí pred Kr. a nazvali ho podľa mýtického speváka Orfea. Orfizmus predpokladá, že na rozdiel od strastiplného pozemského života je posmrtný život blažený.

Gréci a Rimania vo všeobecnosti pokladali posmrtný život za strašne ponuré miesto. Verili, že duša odletí do sivého sveta, niektorí si mysleli, že sa prevtelí do iného tela. Nasledovníci orfizmu si však mysleli, že našli spôsob, ako tomu uniknúť. Tí, ktorí poznali správnu modlitbu k Orfeovi, sa vyhli uviaznutiu&nbsp; duše v inom tele. Archeológovia zistili, že mnohí vyznávači kultu mali v hrobe zlaté tabuľky, ktoré poskytovali indície, ako sa dostanú do raja.

Pytagorejci Väčšina ľudí pozná Pytagora vďaka vete, ktorá nesie jeho meno. Vypočítanie dĺžky strán pravouhlého trojuholníka je iba jednou z vecí, ktoré učil svojich nasledovníkov. Pytagoras bol matematik, filozof a reformátor s obrovským vplyvom na svojich obdivovateľov. Jeho stúpenci založili Pytagorejskú školu, ktorá však bola skôr sektou, uzatvorenou spoločnosťou s prísnymi pravidlami, ktorá dodržiavala najrôznejšie rituály.

Od adeptov, ktorí sa túžili stať jeho žiakmi, vyžadoval Pytagoras prísnu sebadisciplínu – päťročné obdobie úplného mlčania, niekoľkonásobné dlhodobé pôsty (21 a viacdňové) a očakával, že sa budú vzdelávať v matematike, astronómii a geometrii. Okrem toho, že verili na reinkarnáciu, Pythagoras tvrdil, že fazuľa môže obsahovať duše mŕtvych, čo viedlo k zákazu jesť fazule. Pytagorejci verili, že celý vesmír pozostáva z čísel, a že planéty a hviezdy sa pohybujú po oblohe v trajektórii matematických rovníc, čísel, ktoré zodpovedajú hudobným notám, takže podľa nich vesmír nevznikol z hmoty, ale z hudby.&nbsp;

Bizarné staroveké kulty: V jednom sa muži sami kastrovali

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Bizarné staroveké kulty: V jednom sa muži sami kastrovali

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

60-tisíc eur za tri mesiace vegánstva: Prijali by ste výzvu?

Pepsi v ZSSR: Keď Sovieti menili bojové lode za nápoje

FOTO Pohyblivé tetovania: Ich význam ostáva zväčša skrytý

FOTO Ako sa zmenili ikonické páry z filmov a seriálov?

Tri roky dokazuje, že je nažive. Súdy jej odmietajú uveriť

FOTO Syn sa po 30 rokoch pozrel na miesta, ktoré fotil jeho otec

Výber pre vás