Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

V roku 1865 poslal Jules Verne vo svojom románe Cesta na Mesiac na našu obežnicu troch mužov. Urobil tak prostredníctvom kanóna. Ani vizionár jeho kvalít si nevedel predstaviť, že by na Mesiac raz lietali rakety, v tom čase totiž boli malé a nepresné. A hoci technologický vývoj zabezpečil cestovanie do vesmíru práve pomocou rakiet, myšlienka na vystreľovanie objektov do kozmu prostredníctvom zbraní neostala zabudnutá.

Koncom 50. rokov 20. storočia prišiel Kanaďan Gerald Bull s tvrdením, že vesmírny kanón by bol ekonomickejší než budovanie rakiet a na rozdiel od nich by sa dal používať stále znovu a znovu. Jeho pokusy zaujali americkú armádu, ktorá hľadala spôsob, ako zbierať vzduch z horných vrstiev atmosféry, Bullov nápad jej znel sľubne a tak vznikla zaujímavá spolupráca.

V roku 1961 začal Bull pracovať na projekte HARP (High Altitude Research Project, Projekt výskumu veľkých výšok). Jeho cieľom bolo vymyslieť spôsob, akým by sa dali na obežnú dráhu umiestňovať satelity.

Výskumnú stanicu postavili na Barbadose, a to z dvoch dôvodov. Jednak leží blízko rovníka, kde vďaka rotácii Zeme dokážu projektily nabrať vyššiu rýchlosť. No a potom tu bola rozľahlosť Atlantického oceánu, kam mohli projektily bezpečne dopadať.

Americké námorníctvo poskytlo Bullovi dva 16-palcové kanóny, najväčšie, aké malo k dispozícii. Každé delo vážilo 140 ton. Dostal tiež všetko potrebné vybavenie a radar za 750-tisíc dolárov, ktorý mal mapovať dráhy projektilov. Kanón zvárači spojili do jedného s dĺžkou 36 metrov a zariadenie potom umiestnili do vertikálnej polohy.

Prvá testovacia strela vyletela 20. januára 1963. 315 kilogramov vážiaca strela vyletela do výšky troch kilometrov za 58 sekúnd. Následne spadol do mora asi kilometer od pobrežia. Následne sa začalo s vývojom nových projektilov a v apríli 1963 sa jeden podarilo vystreliť do rekordnej výšky 92 kilometrov. Projektily mali rôzny účel, niektoré merali prúdenie vzduchu vo veľkých výškach, ďalšie merali magnetické pole a podobne. Asi polovica dát, ktoré dnes máme o hornej časti atmosféry, pochádza práve z projektu HARP. Jeho prevádzkovanie bolo pritom pomerne lacné, jeden výstrel z kanóna stál okolo tritisíc dolárov. Bullovi však napriek tomu postupne došli financie a výskum musel ukončiť. Jeho tím ale stále drží rekord v maximálnej výške, do ktorej sa podarilo vystreliť. 18. novembra 1966 dostali 84-kilogramový projektil do výšky 180 kilometrov.

Gerald Bull po zlyhaní projektu HARP založil firmu, ktorá sa venovala výskumu vesmírnych kanónov. V roku 1988 ho najal Saddám Husajn na postavenie dela s dostrelom tisíc kilometrov. Irak by tak dostal zbraň, ktorá by vedela ohroziť Irán aj Izrael. O dva roky neskôr Bulla zastrelili agenti Mossadu, keď sa vracal do svojho bruselského bytu. Kanón na Barbadose sa dá ale vidieť dodnes.

Vesmírny kanón mal strieľať do kozmu, jeho vynálezcu zavraždili

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Vesmírny kanón mal strieľať do kozmu, jeho vynálezcu zavraždili

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Umelá inteligencia vyhrala súťaž umelcov, porazila ľudí

Dojazd elektromobilov v rýchlosti 130 km/h: Kto je víťazom?

Tipnete si, koľko je na Zemi mravcov? Zaručene neuhádnete

Vozidlá s najväčšími obrazovkami: Nezdajú sa vám už cez čiaru?

Utópia na kolesách: Spoznajte dvanásťvalcové auto za milióny

Webbov teleskop pozerá do minulosti a nie je v tom sám

Výber pre vás