Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

12. júla 2022 sa <a href="https://magazin.pluska.sk/techmag/novy-teleskop-ponuka-najhlbsi-pohlad-infracerveneho-vesmiru" target="_blank" rel="noopener">Vesmírny teleskop Jamesa Webba</a> zapísal do dejín, keď vedci zverejnili vôbec prvú snímku, ktorú prístroj zhotovil. Na zábere bolo vidieť dosiaľ najvzdialenejšie časti vesmíru, aké malo ľudstvo možnosť pozorovať. Najvzdialenejšie nielen v priestore, ale aj čase, Webbov teleskop totiž dokáže hľadieť až 13,5 miliardy rokov do minulosti. Teda do času len pár stoviek miliónov rokov po Veľkom tresku.

Ako je to možné? Veď predsa teleskop nie je stroj času! Nuž, nehľadajte v tom žiadne technológie, ale prirodzenú povahu svetla. To sa pohybuje rýchlosťou 300-tisíc kilometrov za sekundu. Zdá sa to veľa, no pri obrovských vzdialenostiach, aké vo vesmíre panujú, potrebuje aj svetlo istý čas, aby dorazilo k našim očiam. No a v prípade najvzdialenejších galaxií je to 13,5 miliardy rokov.

Koncept, ktorý sa môže niektorým ľuďom zdať pomerne zložitý, je v skutočnosti celkom jednoduchý. Svetlo je nositeľom informácie. Predstavte si, že vám známy pošle list, napríklad z Prahy. Píše v ňom, že je zdravý a má sa dobre. List odovzdá poštárovi, ktorý hrá v tomto prípade úlohu svetla. Trvá niekoľko dní, kým list dorazí na vašu adresu, a medzitým už môže byť váš známy z Prahy chorý a nešťastný. Vy by ste si však na základe listu mysleli opak.

Tak je to aj so vzdialenými galaxiami, ktoré sa už nachádzajú na celkom inom mieste než pred miliardami rokov. My však dokážeme nahliadnuť do ich minulosti. Platí to samozrejme aj pre bližšie hviezdy. Okrem spomínaného Slnka môžeme spomenúť napríklad Polárku. Tá je od nás vzdialená 323 svetelných rokov a teda ju vidíme takú, aká bola pred vyše tromi storočiami, zhruba na prelome 17. a 18. storočia.

Minulosť teda môžete vidieť aj vlastnými očami, ale keď sa chcú astronómovia pozrieť naozaj hlboko do minulosti, potrebujú teleskop. Ideálne veľký a taký, ktorý je schopný pozorovať v infračervenom spektre. Infračervené vlny sú pre ľudské oko neviditeľné, no so správnym vybavením sa dajú pozorovať. A keď majú veľkú vlnovú dĺžku, prechádzajú aj hustými oblasťami vesmíru bez toho, aby ich niečo zastavilo. Až kým nedorazia k Zemi, respektíve k Webbovmu teleskopu. Za istú časovú hranicu sa síce prístroj nepozrie, ale dohliadne do obdobia niekoľkých stoviek rokov po Veľkom tresku.