Venuje sa najmä lifestylovým témam, má prehľad o umelcoch sa sociálnych sieťach, ale orientuje sa aj vo filmoch a seriáloch. Má oko na zaujímavé fotografie, a tak sú jeho doménou na Magazíne najmä galérie.

Liam

Obete takzvanej <a href="https://magazin.pluska.sk/techmag/ked-jazero-zabijalo-smrtiaci-plyn-otravil-stovky-ludi" target="_blank" rel="noopener">limnickej erupcie našli v&nbsp;okruhu takmer tridsiatich kilometrov</a>. To je však len slabý odvar oproti tomu, ak by sa podobný scenár opakoval v&nbsp;jazere Kivu na&nbsp;hraniciach medzi Rwandou a&nbsp;Konžskou demokratickou republikou.

Jedovatý plyn Vybuchujúce jazerá sú na svete len tri a odborníci zaznamenali tento fenomén v moderných dejinách dokonca iba dvakrát. V roku 1984 to bolo kamerunské jazero Monoun, keď sa udusilo tridsaťsedem ľudí žijúcich v jeho blízkosti. K oveľa silnejšej erupcii došlo o dva roky neskôr v spomínanom jazere Nyos – vtedy sa však uvoľnilo až vyše osemdesiat miliónov kubických metrov oxidu uhličitého, ktorý zabil približne tisícsedemsto ľudí a ďalšie tisíce zvierat, či už divých, alebo domácich.

Ihneď sa vynorili špekulácie o použití biologických zbraní, čo sa nepotvrdilo. Niektorí svedkovia videli biely oblak, ktorý rýchlo zmizol, iní cítili zvláštny zápach ako po skazených vajciach. Všimli si však, že na hladine, ktorá sa sfarbila do hnedočervena, je plno bublín a došlo im, že z vody sa uvoľňuje nejaký plyn, v tomto prípade oxid uhličitý. Ten je v malom množstve úplne neškodný, ale vo veľkom smrteľný.

Čo stojí za erupciami? Keď sú spodné vrstvy vody v jazere nasýtené oxidom uhličitým, už len čakajú na nejaký podnet, ktorý erupciu vyvolá. V prípade jazera Nyos to bol pravdepodobne zosuv kamennej steny, ale môže to byť aj vulkanická aktivita, zemetrasenie, silný vietor či búrka. Pri takejto udalosti nasýtená vrstva vody stúpa vyššie, kde však klesá tlak, oxid uhličitý už nie je rozpustený a začína tvoriť bublinky. Pri rýchlom stúpaní uvoľňovaný oxid uhličitý vytláča so sebou aj vodu, ktorá po vystreknutí vytvorí prívalovú vlnu.

Nad hladinou sa objaví oblak oxidu uhličitého, ktorý sa postupne šíri. Všetko živé v okolí sa udusí, pretože jedovatý oblak sa drží pri zemi. Zvieratá aj ľudia majú smolu, lebo oxid uhličitý je ťažší než vzduch.

Tichý zabijak Oxid uhličitý sa do jazera dostáva z podzemných prameňov, kam preniká z hlbších zemských vrstiev. Hromadí sa pri dne jazera, kde je chladnejšia voda, v ktorej sa lepšie rozpúšťa.

Nebezpečenstvo týchto afrických jazier v tropickej oblasti spočíva v tom, že sú stabilné. Teploty sa v priebehu roka veľmi nemenia, preto nedochádza k ochladzovaniu a otepľovaniu, a tým ani k miešaniu vody v jazere. Líšia sa tak napríklad od Veľkých jazier rozprestierajúcich sa na hraniciach USA a Kanady. Na&nbsp;dne vybuchujúcich jazier sa postupne rozpúšťajú obrovské množstvá oxidu uhličitého, ktorý ako spiaci zabijak čaká, kým sa bude môcť uvoľniť a&nbsp;otráviť okolie.

Tikajúce bomby pod hladinou: Explózie jazier môžu zabiť tisíce ľudí

Autor článku

Liam

Výber pre vás

Tikajúce bomby pod hladinou: Explózie jazier môžu zabiť tisíce ľudí

Autor článku

Liam

Súvisiace články

Bojíte sa na bicykli odbočiť? Pomôže vám Inteligentná smerovka

KVÍZ o slovenských hradoch: 100 percent dosiahne len znalec

Najextrémnejšie dovolenky na svete: Trúfli by ste si?

Ako vznikajú profesionálne fotky? Prezradí vám to úspešný fotograf

Objav Richarda Kirbyho v hlbinách: Nečakaná krása planktónu

FOTO Keď slová nestačia: Zábery vám ukážu skutočne veľké veci

Výber pre vás