Živočíchy, mikroorganizmy, riasy a baktérie, ktoré žijú v mori alebo v sladkej vode, sú hotovými artefaktami. Doktor Richard Kirby, docent na Plymouth University v Devone a vedec zaoberajúci sa morom objavil vo svojich fotografiách neuveriteľnú rozmanitosť a krásu skupiny morských živočíchov, ktoré pre laické oko môžu vyzerať ako miniatúrni mimozemšťania.

Richard Kirby venoval celú svoju kariéru štúdiu a fotografovanie planktónu, ktorý žije v obrovských počtoch v oceáne. Napríklad larva kraba megalopa vyzerá ako priesvitný šperk. Z tohto tvorčeka jedného dňa vyrastie malý krab, pokiaľ ho nezjedia väčšie morské zvieratá. Kirbyho kniha „Ocean Drifters: Tajomný svet pod vlnami“ predstavuje planktón pod mikroskopom, takže ľudia môžu oceniť rozmanité a zvláštne tvary maličkých živočíchov od vyvalených očí a chlpatých nôh väčšieho zooplanktónu až po zvláštne geometrické tvary menšieho fytoplanktónu, ktorý môže byť odrodou rias.

Mikroskopické riasy a malé zvieratá, ktoré ich jedia, sa voľne vznášajú pod morskou hladinou, kde sa stávajú súčasťou morského potravinového reťazca. Zároveň poskytujú svetu kyslík a hrajú dôležitú úlohu v globálnom uhlíkovom cykle. Kniha obsahuje výrazne zväčšené fotografie, rovnako poskytuje vysvetlenie, ako tieto tvory ovplyvňujú globálne otepľovanie, ktoré by mohlo mať ďalekosiahle následky pre ekológiu planéty, ak by množstvá planktónu poklesli.

Organizmy nevedia plávať proti prúdu. Sú na samom začiatku morského potravinového reťazca a konzumujú ich ryby, ktoré sú zasa potravou iných morských živočíchov, ako sú morské vtáky, žraloky, delfíny, korytnačky a tulene.

Bez planktónu by podľa doktora Kirbyho neprežili v mori žiadne ryby alebo iné tvory, ktoré sa rybami živia. Napríklad veľryby ako vráskavec obrovský by bez planktónu vyhynuli.

Ak ste sa niekedy nechtiac napili slanej morskej vody pri kúpaní, takmer určite ste zhltli nejaký planktón – rovnako ako veľryba. Súčasť planktónu, riasy, ktoré žijú v blízkosti vodnej hladiny, poskytujú do potravinového reťazca uhlík, a to buď dýchaním, alebo tým, že zomrú, pretože ich telá sa rozkladajú. Organický materiál je hustejší než morská voda, uhlík preto klesá hlboko do oceána v procese známom ako biologická pumpa, čo je jeden z dôvodov, prečo sa oceány považujú za najväčšie úložiská uhlíka na Zemi.

Objav Richarda Kirbyho v hlbinách: Nečakaná krása planktónu

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás