Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

V 50-tych rokoch Sovieti ani Američania nevedeli, či vôbec môže život vo vesmíre prežiť a neboli si istí, či dokážu niečo vystreliť na obežnú dráhu, nieto zabezpečiť bezpečný návrat. A Sovieti ťahali za kratší koniec, pretože už v roku 1948, tri roky pred začatím ruských testov na živých zvieratách, americkí rivali úspešne vypustili opicu Albert do suborbitálneho priestoru. Po nej nasledovali tri ďalšie a myš, bohužiaľ, všetky zvieratá uhynuli. Dežik a Cigán boli prví sovietski vesmírni psi a 15. augusta 1951 cestovali 89 km vysoko a vrátili sa bez zranení. Po tomto úspechu Sovieti poslali Dežika na druhý let, tentoraz ju spojili so psom Lisa. Let skončil katastrofou: obaja psi zomreli pri havárii modulu. Keďže Sovieti nechceli prísť o oboch prvých psov vo vesmíre, Cigána prepustili zo služieb a adoptoval si ho sovietsky fyzik.

Sovieti pre svoj vesmírny program používali túlavé psy z ulíc Moskvy, ktoré držali vo výcvikovom areáli, kde ich pripravovali na let. Výcvik a príprava sa líšili v závislosti od misie, no psy zvyčajne umiestnili na centrifúgy, aby ich pripravili na vysokú rýchlosť. Tiež ich držali v klietkach, ktoré postupne zmenšovali, aby si zvykli na stiesnené a nehybné podmienky počas letu. To bolo priveľa na Bolika, ktorý len mesiac po neúspechu misie Dežika a Lisy ušiel iba pár dní pred plánovaným letom. Plavidlo a vybavenie navrhli podľa jeho veľkosti a hmotnosti, čomu nevyhovoval žiadny iný pes v areáli. Našťastie našli ďalšieho zatúlaného, síce nebol trénovaný, ale mal dokonalé rozmery a nazvali ho ZIB (skratka pre ruský preklad „náhrada za chýbajúceho Bolika“). Misia bola úspešná a netrénovaný a nič netušiaci ZIB sa bezpečne vrátil na Zem.

3. novembra 1957 sovietska kozmická loď Sputnik 2 odštartovala do vesmíru. Let naplánovali na 40. výročie ruskej revolúcie, takže tlak bol vysoký a termíny krátke. Termín určený sovietskym premiérom spôsobil, že vedci nedokázali zodpovedať za bezpečný návrat Lajky, takže všetci vedeli, že sa už živá nevráti. V pláne bolo niekoľko obehov planéty, potom sa kapsula so psom mala zrútiť na Zem, pričom vedci očakávali, že Lajke po siedmich dňoch dôjde kyslík a bezbolestne zomrie. Teraz už vieme, že Lajka v skutočnosti zomrela len niekoľko hodín po štarte, keď teploty vo vnútri plavidla počas štartu stúpli nad očakávanú úroveň. Krutá a tragická cesta, ale Lajka sa stala hrdinkou - oslavovali ju ako prvého živého tvora, ktorý vyletel na obežnú dráhu a jej odkaz žije dodnes a má svoje čestné miesto vo Vesmírnom múzeu kozmonautov v Moskve.

Sovietsky tím sklamaný z technického neúspechu misie Lajka, mal výčitky svedomia zo straty psa. Žiadna iná misia predtým nebola taká samovražedná, preto vylepšili kapsulu, aby sa dokázala vrátiť z obežnej dráhy. Bars a Líštička boli adepti na testovaciu misiu, ktorá začala v lete 1960. Líštička bola obľúbeným psíkom Sergeja Koroleva, hlavného inžiniera a konštruktéra kozmickej lode. Avšak príprava, výcvik ani dizajn plavidla nepriniesli úspech: len 28 sekúnd po štarte kapsula explodovala a oba psi zahynuli.

O tri roky neskôr sovietsky vesmírny tím opäť blúdil ulicami Moskvy a hľadal kandidátov na misiu. Cieľom bolo vyslať psov na obežnú dráhu a zabezpečiť ich bezpečný návrat. Na scénu tak prišli Belka a Strelka, ktorých na Sputniku 5 sprevádzalo 40 myší, 2 potkany, králik a niekoľko ovocných mušiek a rastlín. 19. augusta 1960 nastal štart a prebehol bez problémov. Po 17 obletoch sa psíky vrátili na Zem podľa plánu, úplne nezranení a stali sa prvými živými tvormi, ktoré dosiahli obežnú dráhu a bezpečne sa vrátili. Ich úspech zaznamenal celý svet, psi odišli do dôchodku a už nikdy nelietali. Sovietsky premiér Chruščov daroval šteňa Strelky americkej prvej dáme Jackie Kennedyovej počas vrcholiacej studenej vojny. Fenka vyrástla a mala šteniatka s americkým psom: skutočný románik z čias studenej vojny.

Posledný skúšobný let pred plánovanou misiou Jurija Gagarina bol jedným z najdôležitejších testov, ktoré sovietsky tím doteraz podnikol. Zlyhanie by malo za následok oneskorenie štartu alebo katastrofu pre Gagarina. Pes prešiel obvyklým výcvikom; bol tu však jeden problém: jeho názov. Pes sa volal Udacha, čo znamená „šťastie“, no Gagarin trval na zmene, bol totiž mimoriadne poverčivý a mnohé z jeho rituálov pri štarte dodnes vykonávajú ruskí kozmonauti. Tím súhlasil a umožnil Gagarinovi premenovať psa na Hviezdička. Či už s tým táto povera mala niečo spoločné alebo nie, misia bola ďalším úspechom a pes sa vrátil na Zem bez zranení.

Príbehy vesmírnych psov, ktoré mali neraz tragické konce

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Príbehy vesmírnych psov, ktoré mali neraz tragické konce

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Najaerodynamickejšie autá všetkých čias: Nedajte sa zmiasť vzhľadom

FOTO Z vodárenskej veže krásny dom: Bývajú v ňom dve rodiny

FOTO Továreň na roboty nájdete v Poľsku je naozaj pozoruhodná

FOTO Pozadie slávnych scén: Ako nás "klamú" filmári?

FOTO Vnútri ponorky z prvej svetovej vojny: Pocit klaustrofóbie zaručený

FOTO Impozantné pamiatky z čias Vikingov zdobia Švédsko dodnes

Výber pre vás