Do impozantnej výškovej stavby v Štokholme by sa mala pustiť najväčšia švédska architektonická spoločnosť HSB. Po plánovanom dokončení v roku 2023 sa mrakodrap okamžite stane najvyššou drevenou stavbou sveta. So svojimi tridsiatimi štyrmi poschodiami hravo prekoná deväťposchodový Murray Grove Tower v Londýne aj plánovaný dvadsaťpodlažný vežiak vo Vancouveri, ktorý navrhol architekt Michael Green.

Zmena životného štýlu Ale drevený mrakodrap nie je ani tak o&nbsp;prekonávaní výškových rekordov, ako o&nbsp;celkovej zmene životného štýlu. Do&nbsp;švédskeho projektu je integrovaná požiadavka sociálnej a&nbsp;environmentálnej udržateľnosti. Každý byt bude mať pre&nbsp;úsporu energie zasklenú verandu, spotrebiče v&nbsp;budove budú poháňať solárne panely na&nbsp;streche. Na&nbsp;úrovni ulice bude k&nbsp;dispozícii kaviareň a&nbsp;škôlka pre&nbsp;deti. Spoločná zimná záhrada bude poskytovať obyvateľom príležitosť starať sa o&nbsp;zeleň.

Výhody dreva Práve šetrnosť k&nbsp;životnému prostrediu je podľa firmy C. F. Møller hlavnou výhodou dreva oproti oceli a&nbsp;betónu. Na&nbsp;klasickú výstavbu totiž pripadá asi tridsať až štyridsať percent globálnej svetovej produkcie oxidu uhličitého. „Drevo je na&nbsp;tom oveľa lepšie,“ povedal časopisu Dezeen švédsky architekt Ola Johnson.

Ďalšou prednosťou dreva je cena, keďže je jednoduchšie dopraviť ho na&nbsp;stavbu. No a&nbsp;nakoniec je tu aj obnoviteľnosť. Na&nbsp;výrobu betónu a&nbsp;ocele sa míňa obrovské množstvo energie. Stromy však rastú samy, len pomocou slnka. Každých trinásť minút vyrastie na&nbsp;svete dosť dreva na&nbsp;dvadsaťposchodovú budovu.

Ohňovzdorné Môžete namietať, načo je dobrá úspora, keď už pri prvom požiari stavba zhorí do&nbsp;tla. Nie je to vôbec tak. Stavebné hmoty v&nbsp;drevenom dome sú ošetrené takzvaným spomaľovačom horenia, ktorým sa drevo napúšťa pod tlakom. Táto chemická látka začne reagovať, keď sa teplota blíži k&nbsp;272 °C – to je bod, keď sa drevo vznieti. Chemické reakcie zmenia štruktúru dreva a&nbsp;vytvoria tepelnú bariéru. Postupne vzniknú nehorľavé plyny a&nbsp;vodná para, ktoré uhasia horľavý plyn, bežne vznikajúci pri horení dreva.

Lepšia než oceľ Vďaka týmto pridaným chemickým látkam je drevo dokonca odolnejšie proti požiaru než bežne používané materiály. Intenzívne teplo môže spôsobiť, že sa oceľové nosníky a&nbsp;priečky roztavia a&nbsp;zlomia. Oceľ rýchlo stráca pevnosť: pri 550 °C je o&nbsp;polovicu krehkejšia, pri teplote 750 °C už o&nbsp;90 percent. Väčšina hliníkových zliatín je na&nbsp;teplo ešte citlivejšia, stráca polovicu svojej pôvodnej pevnosti pri 300 °C a&nbsp;taví sa pri teplote 600 °C.

Ošetrené drevo si udrží štrukturálnu integritu oveľa dlhšie. Po&nbsp;odstránení zdroja ohňa navyše prestane tlieť a&nbsp;plamene nemajú šancu šíriť sa ďalej. Ďalšou výhodou je, že nevznikne dym a&nbsp;toxické splodiny, ktoré okrem samotného ohňa najväčšmi ohrozujú ľudské životy.

Revolúcia? Môže byť teda drevený mrakodrap akýmsi priekopníkom v&nbsp;priemyselnej oblasti, kde stále kraľuje betón a&nbsp;oceľ? Veľký zástanca tohto materiálu, kanadský architekt Michael Green, sa domnieva, že určite áno. „Aj projekt Eiffelovej veže sa vo&nbsp;svojich časoch stretol s&nbsp;hlbokou skepsou,“ pripomína Green. „Čoskoro po&nbsp;jej vztýčení však svet nové stavebné materiály a&nbsp;metódy plne akceptoval. Bolo iba treba zmeniť ľudské predstavy. Vybudovanie stavieb bola oproti tomu hračka.“

Nahradí drevo oceľ a betón? Drevené výškové budovy už stoja

Výber pre vás

Nahradí drevo oceľ a betón? Drevené výškové budovy už stoja

Súvisiace články

Konšpiračné teórie, ktoré sa ukázali byť pravdivými

Tikajúce bomby pod hladinou: Explózie jazier môžu zabiť tisíce ľudí

FOTO Krúpy ako tenisové loptičky spôsobili miliardové škody

Oči v živočíšnej ríši: V porovnaní s niektorými zvieratami sme prakticky slepí

Sú slamenné domy našou budúcnosťou? Majú aj svoje muchy

Čmeliak preletí aj najvyššiu horu sveta, nevadí mu riedky vzduch

Výber pre vás