Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Galapágy preslávil ako prvý Charles Darwin počas svojej plavby na lodi Beagle. Ostrovy do veľkej miery prispeli k&nbsp;tomu, že Darwin zostavil teóriu evolúcie a&nbsp;prirodzeného výberu, ktorá je jedným zo základov biológie. Súostrovie a&nbsp;jeho okolité vody sú dnes národným parkom, oceánskou rezerváciou i&nbsp;prírodným dedičstvom UNESCO. Majú však aj svoju temnú históriu.

V&nbsp;roku 1832 Galapágy anektoval plukovník Ignacio Hernandez a&nbsp;spravil z&nbsp;nich súčasť Ekvádorskej republiky. Onedlho tu začali vyrastať trestanecké kolónie, keďže odľahlosť súostrovia bránila väzňom v&nbsp;úteku. Odsúdenci, ktorých sem eskortovali z&nbsp;pevniny, museli vykonávať nútené práce na poliach. Prvými obyvateľmi ostrovov boli bývalí vojaci, ktorí sa pokúsili o&nbsp;prevrat, ale neuspeli. Podmienky v&nbsp;trestaneckej kolónii boli veľmi kruté a&nbsp;často sa tu vyskytovali povstania odsúdencov. V&nbsp;roku 1952 napokon kolóniu zrušili.

V&nbsp;dejinách sa vyskytlo viacero pokusov o&nbsp;osídlenie Galapág. Manuel Cobos sem napríklad priviedol väzňov, aby pracovali na poliach s&nbsp;cukrovou trstinou a&nbsp;kávovníkmi. Väzni ho zabili. Ďalším odvážlivcom bol José Valdizán, ktorý s&nbsp;ekvádorskou vládou podpísal 12-ročnú zmluvu na zber červeného indiga na Galapágoch. Zomrel počas povstania väzňov v&nbsp;roku 1878.

Počas druhej svetovej vojny založila ekvádorská vláda na jednom z&nbsp;ostrovov zrejme najkrutejšiu trestaneckú kolóniu. Prvých zajatcov sem ale poslala až v&nbsp;roku 1946. 300 väzňov tu muselo stavať absolútne nezmyselný kamenný múr. Vo vzdialenom lome si museli vyťažiť kamene a&nbsp;nosiť ich na miesto stavby. V&nbsp;nasledujúcich rokoch počet väzňov pribúdal a&nbsp;rovnako tak stúpal aj počet tých, ktorí pri stavbe zomreli. Napokon v&nbsp;roku 1958 došlo k&nbsp;povstaniu, pri ktorom zomrelo mnoho zajatcov i&nbsp;dozorcov a&nbsp;o&nbsp;rok neskôr vláda kolóniu uzavrela.

Ostatky Múru sĺz dodnes navštevujú turisti. Len tak sa dokážu aspoň čiastočne priblížiť k&nbsp;podmienkam, za akých tu muži pracovali. V&nbsp;neznesiteľnom teple, bez jedla, s&nbsp;minimom vody a&nbsp;vediac, že stavba nemá žiaden zmysel okrem toho, aby pri nej trpeli. Dodnes sa nevie, koľko zajatcov tu zomrelo, ale odhaduje sa, že ich bolo vyše tisíc.

Múr sĺz na Galapágoch: Pri jeho stavbe zahynuli stovky mužov

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Múr sĺz na Galapágoch: Pri jeho stavbe zahynuli stovky mužov

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Zoznámte sa s najdesivejšími obyvateľmi domácností: Žijú aj u vás

VIDEO Na Sibíri našli kráter s hĺbkou 50 metrov, zatiaľ sa nevie, ako vznikol

FOTO Zo zeleného raja sa stala nočná mora plná komárov

Bizarné spôsoby, ktorými zvieratá zabíjajú korisť: Vedeli ste o delfínoch?

Vyrysované svaly vďaka videohre? Muža obviňujú z podvodu

Mimoriadne nebezpečné veci, ktoré sa ešte nedávno dali kúpiť

Výber pre vás