Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Midgley sa narodil v roku 1889 v Pennsylvánii, získal titul z mechanického inžinierstva a roky pracoval v automobilke General Motors. Tu sa stal priekopníkom vo výskume motorov s vnútorným spaľovaním a problému, ktorý sa s nimi spájal. Konkrétne išlo o detonačné spaľovanie, známe tiež ako klopanie motora. Tento jav značne znižoval výkon a efektivitu motora a viedol k závadám.

Midgley pomerne rýchlo zistil, že problém spôsobuje nie zapaľovanie, ale palivová zmes, ktorá nehorela rovnomerne. Midgley mal nájsť aditívum, ktoré by tento problém odstránilo. Vyskúšal stovky zmesí a napokon zistil, že detonačné spaľovanie sa do značnej miery zníži tým, že sa do benzínu pridá etanol alebo etylalkohol. Bol tu však háčik. Výroba etanolu sa totiž nedala patentovať a teda sa na nej nedalo tak dobre zarobiť.

Do hry vstúpili aj ďalšie faktory a General Motors požiadala Midgleyho, aby našiel iné aditívum, ktoré bolo lacné a prinieslo by automobilke peniaze. Vynálezca sa teda prepracovával periodickou tabuľkou prvkov a v decembri 1921 zistil, že tetraetylolovo funguje rovnako dobre ako etanol. Olovo však bolo toxickou látkou, o ktorej účinkoch sa dobre vedelo. Už začiatkom 1. storočia písali antickí lekári o jeho škodlivosti. Olovo je neurotoxín, ktorý sa hromadí v mäkkých tkanivách a kostiach. Keď ho je priveľa, môže nenapraviteľne poškodiť nervový systém a mozog.

V General Motors o tom veľmi dobre vedeli, zároveň však chceli odhaliť potenciál olova pri obmedzovaní detonačného spaľovania. V decembri 1922 tak uviedli na trh olovnatý benzín a za tento objav si Midgley dokonca vyslúžil prestížne ocenenie Americkej chemickej spoločnosti.

V roku 1923 tri z najväčších amerických korporácií – General Motors, Du Pont a Standard Oil – vytvorili spoločný podnik s názvom Ethyl Gasoline Corporation a začali vyrábať a distribuovať tetraetylolovo. Látku nazvali jednoducho: etyl. Slovo „olovo“ z marketingových dôvodov vynechali.

Niektorí pracovníci mali halucinácie, iní zošaleli, ďalší zomreli.

Olovnatý benzín mal obrovský úspech, motoristi, ale najmä letecké spoločnosti, sa tešili z jeho účinkov. Netrvalo však dlho a vo fabrikách Ethyl Gasoline Corporation sa začali množiť prípady otravy olovom. Niektorí pracovníci mali halucinácie, iní zošaleli, ďalší zomreli.

Firma sa samozrejme snažila všetko poprieť. Sám Midgley sa v roku 1924 predstavil na tlačovej konferencii, kde si nalial tetraetylolovo na ruky a inhaloval chemikáliu z fľaše. Tvrdil, že keby to robil aj každý deň, nič sa mu nestane. Veľmi dobre však vedel, čo robí olovo s človekom, pár mesiacov predtým totiž sám trpel príznakmi otravy. Klamal aj o tom, že za tetraetylolovo neexistuje náhrada.

Jeho ďalší vynález mal na klímu rovnako katastrofický vplyv. V 20. rokoch sa totiž začali rozmáhať chladničky a General Motors bola ich veľkým výrobcom. Na chladenie sa v nich však využívali toxické chemikálie ako oxid siričitý a amoniak, ktoré spôsobovali podráždenie kože a očí. Ďalšie boli toxické pri vdýchnutí a horľavé. General Motors potrebovala čosi bezpečnejšie a Midgleymu vraj trvalo len tri dni, kým potrebnú látku objavil.

Difluórdichlórmetán bol prvým z chlóro-fluórovaným uhľovodíkov. Predával sa pod názvom freón-12 a bol veľmi prchavý, čo bola pri chladiacej chemikálii jedna zo základných požiadaviek. Taktiež bol chemicky inertný, a teda nepodliehal chemickým reakciám. Netrvalo dlho a freón-12 sa objavil v miliónoch zariadení vrátane chladničiek, klimatizácií, sprejov či dokonca inhalátorov na astmu. No a Midgley dostal ďalšie ocenenie.

Trvalo takmer pol storočia, kým sa zistilo, že chlóro-fluórované uhľovodíky vytvárajú diery v zemskej ozónovej vrstve. Navyše ide o skleníkové plyny, a to asi desaťtisíckrát účinnejšie než oxid uhličitý. Bill Bryson ich vo svojej knihe Stručná história takmer všetkého nazval „najhorším vynálezom 20. storočia“. A nezabúdajte, že v 20. storočí ľudstvo vynašlo atómovú bombu a prenosné reproduktory.

Midgley sa o účinkoch chlóro-fluórovaných uhľovodíkov nikdy nedozvedel. Zomrel v roku 1944 ako 51-ročný kurióznym spôsobom. Potom, ako ochrnul kvôli nákaze detskou obrnou, si nechal zostrojiť zvláštny systém kladiek, vďaka ktorému sa vedel dostať z postele. Jedného dňa však uviedol stroj do chodu, zamotal sa doň a laná ho zaškrtili.

Chlóro-fluórované uhľovodíky sú zakázané od roku 1987 a väčšina štátov sa zaviazala, že skončí s ich používaním do roku 2000. Aj s olovnatým benzínom je koniec, ako posledné zakázalo jeho používanie Alžírsko v roku 2021. Otázne je, či nebolo neskoro.

Ekologická katastrofa na dvoch nohách mala meno Thomas Midgley Jr.

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Ekologická katastrofa na dvoch nohách mala meno Thomas Midgley Jr.

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Nemáte pivnicu? Mobilný jadrový kryt ochráni aj v paneláku

Automat vs. manuál: Ak si neviete vybrať, poradíme vám

Opäť prichádza saharský piesok, ako si na aute nepoškodiť lak?

Šokujúce fakty o kybernetickej vojne: Zlikvidovala aj jadrový program

Letné pneumatiky v neľútostnom súboji: Ktorá zvíťazila?

FOTO V Amerike nikdy nebol a predsa ju kreslil: Ako vnímal Nový svet dobový človek?

Výber pre vás