Midgley sa narodil v roku 1889 v Pennsylvánii, získal titul z mechanického inžinierstva a roky pracoval v automobilke General Motors. Tu sa stal priekopníkom vo výskume motorov s vnútorným spaľovaním a problému, ktorý sa s nimi spájal. Konkrétne išlo o detonačné spaľovanie, známe tiež ako klopanie motora. Tento jav značne znižoval výkon a efektivitu motora a viedol k závadám.

Midgley pomerne rýchlo zistil, že problém spôsobuje nie zapaľovanie, ale palivová zmes, ktorá nehorela rovnomerne. Midgley mal nájsť aditívum, ktoré by tento problém odstránilo. Vyskúšal stovky zmesí a napokon zistil, že detonačné spaľovanie sa do značnej miery zníži tým, že sa do benzínu pridá etanol alebo etylalkohol. Bol tu však háčik. Výroba etanolu sa totiž nedala patentovať a teda sa na nej nedalo tak dobre zarobiť.

Škodlivé olovo

Do hry vstúpili aj ďalšie faktory a General Motors požiadala Midgleyho, aby našiel iné aditívum, ktoré bolo lacné a prinieslo by automobilke peniaze. Vynálezca sa teda prepracovával periodickou tabuľkou prvkov a v decembri 1921 zistil, že tetraetylolovo funguje rovnako dobre ako etanol. Olovo však bolo toxickou látkou, o ktorej účinkoch sa dobre vedelo. Už začiatkom 1. storočia písali antickí lekári o jeho škodlivosti. Olovo je neurotoxín, ktorý sa hromadí v mäkkých tkanivách a kostiach. Keď ho je priveľa, môže nenapraviteľne poškodiť nervový systém a mozog.

V General Motors o tom veľmi dobre vedeli, zároveň však chceli odhaliť potenciál olova pri obmedzovaní detonačného spaľovania. V decembri 1922 tak uviedli na trh olovnatý benzín a za tento objav si Midgley dokonca vyslúžil prestížne ocenenie Americkej chemickej spoločnosti.

Otrávený vynálezca

V roku 1923 tri z najväčších amerických korporácií – General Motors, Du Pont a Standard Oil – vytvorili spoločný podnik s názvom Ethyl Gasoline Corporation a začali vyrábať a distribuovať tetraetylolovo. Látku nazvali jednoducho: etyl. Slovo „olovo“ z marketingových dôvodov vynechali.

Niektorí pracovníci mali halucinácie, iní zošaleli, ďalší zomreli.
 

Olovnatý benzín mal obrovský úspech, motoristi, ale najmä letecké spoločnosti, sa tešili z jeho účinkov. Netrvalo však dlho a vo fabrikách Ethyl Gasoline Corporation sa začali množiť prípady otravy olovom. Niektorí pracovníci mali halucinácie, iní zošaleli, ďalší zomreli.

Firma sa samozrejme snažila všetko poprieť. Sám Midgley sa v roku 1924 predstavil na tlačovej konferencii, kde si nalial tetraetylolovo na ruky a inhaloval chemikáliu z fľaše. Tvrdil, že keby to robil aj každý deň, nič sa mu nestane. Veľmi dobre však vedel, čo robí olovo s človekom, pár mesiacov predtým totiž sám trpel príznakmi otravy. Klamal aj o tom, že za tetraetylolovo neexistuje náhrada.

Plyn do chladničiek

Jeho ďalší vynález mal na klímu rovnako katastrofický vplyv. V 20. rokoch sa totiž začali rozmáhať chladničky a General Motors bola ich veľkým výrobcom. Na chladenie sa v nich však využívali toxické chemikálie ako oxid siričitý a amoniak, ktoré spôsobovali podráždenie kože a očí. Ďalšie boli toxické pri vdýchnutí a horľavé. General Motors potrebovala čosi bezpečnejšie a Midgleymu vraj trvalo len tri dni, kým potrebnú látku objavil.

Difluórdichlórmetán bol prvým z chlóro-fluórovaným uhľovodíkov. Predával sa pod názvom freón-12 a bol veľmi prchavý, čo bola pri chladiacej chemikálii jedna zo základných požiadaviek. Taktiež bol chemicky inertný, a teda nepodliehal chemickým reakciám. Netrvalo dlho a freón-12 sa objavil v miliónoch zariadení vrátane chladničiek, klimatizácií, sprejov či dokonca inhalátorov na astmu. No a Midgley dostal ďalšie ocenenie.

Trvalo takmer pol storočia, kým sa zistilo, že chlóro-fluórované uhľovodíky vytvárajú diery v zemskej ozónovej vrstve. Navyše ide o skleníkové plyny, a to asi desaťtisíckrát účinnejšie než oxid uhličitý. Bill Bryson ich vo svojej knihe Stručná história takmer všetkého nazval „najhorším vynálezom 20. storočia“. A nezabúdajte, že v 20. storočí ľudstvo vynašlo atómovú bombu a prenosné reproduktory.

Bizarná smrť

Midgley sa o účinkoch chlóro-fluórovaných uhľovodíkov nikdy nedozvedel. Zomrel v roku 1944 ako 51-ročný kurióznym spôsobom. Potom, ako ochrnul kvôli nákaze detskou obrnou, si nechal zostrojiť zvláštny systém kladiek, vďaka ktorému sa vedel dostať z postele. Jedného dňa však uviedol stroj do chodu, zamotal sa doň a laná ho zaškrtili.

Chlóro-fluórované uhľovodíky sú zakázané od roku 1987 a väčšina štátov sa zaviazala, že skončí s ich používaním do roku 2000. Aj s olovnatým benzínom je koniec, ako posledné zakázalo jeho používanie Alžírsko v roku 2021. Otázne je, či nebolo neskoro.