Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Píše sa rok 1922. Je horúci a príšerne vlhký letný deň, bývate na 30. či 40. poschodí obytného domu niekde v USA, nejakých 250 metrov nad zemou. Manžel je v práci, varíte večeru, takže nemôžete odísť, no v byte srdcervúco narieka vaše osemmesačné dieťa. Chce ísť von, lebo v horúčave trpí. Zrazu máte riešenie! „Viem, čo urobím! Vystrčím ju z okna!“ Myslíte si, že žartujeme, ale presne to robili niektorí rodičia pred príchodom klimatizácie! Na konci 19. storočia napísal lekár Luther Emett knihu o rodičovstve, v ktorej navrhoval, aby rodičia „vetrali svoje deti“ a tým „obnovili a očistili ich krv“. Riešením boli tzv. detské klietky priskrutkované na vonkajšiu stranu mrakodrapov. A údajne boli bezpečné. Verte, neverte, mnohí ľudia do nich vyložili bábätká a vetrali ich! To, že na nich padá trus vtákov, že na nich prší alebo sa môžu uvoľniť skrutky, to nikoho netrápilo. Našťastie tieto ľudské „kurníky“ neskôr prestali vyrábať.

Netopieria bomba nebola bombou v pravom zmysle. Bola skôr akýmsi kontajnerom s priehradkami, v ktorých hibernovalo približne 1 100 netopierov. Po vypustení z bombardéra vo veľkej výške sa otvorili a netopiere vyleteli. A mali urobiť, čo robievajú bežne, nadránom sa schovať do tmavých miest, napríklad do podkrovia domov. Netopiere však niesli na svojich telách miniatúrne časované bomby naplnené napalmom, ktoré sa v určenom čase odpálili. Kombinácia horiaci napalm a papierové japonské domy, na ktoré mala byť zbraň predovšetkým určená, predpokladala jasný výsledok.

Okrem obrovských materiálnych škôd malo mať množstvo na prvý pohľad bezdôvodných požiarov mimoriadne hrozivý psychologický efekt. S projektom na výrobu netopierej bomby prišiel v roku 1942 zubár Lytle Adams. V roku 1943 na tento účel odchytili veľké množstvo netopierov a vynálezca napalmu Louis Fieser skonštruoval dva druhy minibômb. Netopieriu bombu v rovnakom roku úspešne odskúšali v „japonskej dedine“, testovacom priestore postavenom podľa vzoru japonských miest. Spojenci sa však snažili o čo najrýchlejšie ukončenie vojny a dávali prednosť projektom, ktoré mohli v krátkom čase využiť v boji. Napriek pokrokom a investovaným financiám tento projekt v roku 1944 ukončili, pričom americká armáda dala prednosť iným „humánnejším“ projektom, ako napr. atómovej bombe.

Agent Orange bol herbicíd a chemická látka pôvodne vyvinutá na zvýšenie rastu sójových bôbov. Vo veľkom množstve ju však používala americká armáda vo Vietnamskej vojne. USA ju okrem iného používala na odlesňovanie džungle a ničenie úrody vo Vietname. Pod kódovým označením Operation Ranch Hand vystriekala americká armáda v rokoch 1961 až 1971 nad Laosom, Vietnamom a Kambodžou viac ako 20 miliónov galónov herbicídov, ktoré pokryli viac ako 4,5 milióna akrov. Neskôr sa ukázalo, že agent Orange spôsobuje vážne zdravotné problémy nielen Vietnamcom, ale aj vojenskému personálu USA a ich rodinám.

Vyrážky, vrodené vady, závažné neurologické problémy, psychologické problémy, rakovina, cukrovka, to všetko boli dôsledky rakovinotvorného dioxínu, ktorý bol hlavnou zložkou chemikálie. Používaním herbicídu došlo k zmrzačeniu alebo smrti až 400-tisíc ľudí a vyše 500 -tisíc detí sa narodilo s vrodenými chybami. Až dva milióny občanov spomínaných krajín ochorelo na rakovinu, pretože herbicíd aplikovali až v 20-násobnej dávke než odporúčali výrobcovia pri usmrcovaní rastlín. Našťastie, výrobu v 70. rokoch zastavili, existujúce zásoby spálili a dnes sa už agent Orange nevyrába ani nepoužíva.

<strong>„Rádiové dievčatá“</strong>

Hodinky, ktoré svietia v tme! Famózny vynález ohúril ľudí začiatkom 20. storočia. Vlastniť náramkové hodinky s ciferníkom, ktorý magicky žiaril v tme, bolo úžasné. Málokto tušil, že išlo o smrteľné a vysoko toxické kúzlo, ktoré malo hrôzostrašné následky najmä pre ženy, ktoré ciferníky vyrábali. V roku 1916 v New Jersey otvorili prvý závod na výrobu svietiacich hodiniek, ktorý zamestnával vyše 70 žien. Ich úlohou bolo nanášať špeciálnu farbu na ručičky a ciferník hodiniek. Práca si vyžadovala dobré oko a manuálnu zručnosť, keďže ženám nariadili, aby hrot štetca po namočení do špeciálnej látky vždy zobrali medzi pery, aby hrot zaostrili.

Lenže nikto im nepovedal, že tou látkou bolo vysoko rádioaktívne rádium, v tom čase najdrahší prvok na planéte. Ženy tak opakovane prehĺtali rádium, o ktorom im zamestnávateľ tvrdil, že je neškodné. Samozrejme, že to malo fatálne následky na zdraví žien. Ich problémy sa začali silnou bolesťou zubov a únavou. Nikto nevedel, že rádium im doslova požiera kosti. Nasledovala sterilita, mnohým ženám dokonca vypadla čeľusť z lebky, natoľko celá zmäkla.

4 bizarné a kruté vynálezy, o ktorých ste asi nepočuli

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

4 bizarné a kruté vynálezy, o ktorých ste asi nepočuli

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Konšpiračné teórie, ktoré sa ukázali byť pravdivými

Tikajúce bomby pod hladinou: Explózie jazier môžu zabiť tisíce ľudí

FOTO Krúpy ako tenisové loptičky spôsobili miliardové škody

Oči v živočíšnej ríši: V porovnaní s niektorými zvieratami sme prakticky slepí

Sú slamenné domy našou budúcnosťou? Majú aj svoje muchy

Čmeliak preletí aj najvyššiu horu sveta, nevadí mu riedky vzduch

Výber pre vás