Keď anglický cestovateľ Henry Hudson (1565 – 1611) vplával v&nbsp;roku 1609 do prístavu v&nbsp;New Yorku, musel preplávať pomedzi 89 000 hektárov ustricových útesov. Týmito lastúrnikmi sa živili celé generácie pôvodných amerických obyvateľov – Lenapov. Domorodí obyvatelia, ktorí obývali historické územie, zahŕňajúce dnešný severovýchodný Delaware, New Jersey a&nbsp;východnú Pennsylvániu pozdĺž povodia rieky Delaware a&nbsp;New York City, nechali okolo mesta zámerne množiť obrovské množstvá ustríc, čo bolo veľmi prezieravé, pretože im slúžili nielen ako jedlo, ale tvorili aj ochrannú bariéru pred vlnobitím.

Dnes vedci odhadujú, že v&nbsp;týchto vodách sa mohlo nachádzať naraz aj viac ako tri bilióny týchto lastúrnikov a&nbsp;v&nbsp;okolitých oblastiach sa vyskytovala takmer polovica ich svetovej populácie. Aj preto dostala známa manhattanská ulica názov Pearl Street. Prešlo pár storočí a&nbsp;na začiatku 20. storočia ustrice pre nadmerný lov a&nbsp;znečistenie vôd v&nbsp;okolí americkej finančnej metropoly takmer vymizli.

Leží v rovnomennom štáte New York na východnom pobreží Spojených štátov a má viac ako 8,6 milióna obyvateľov. Mesto New York je ekonomicky najvýznamnejším a zároveň najľudnatejším mestom v USA. Tvorí ho päť štvrtí: Bronx, Brooklyn, Manhattan, Queens a Staten Island. Mesto založili Holanďania v roku 1624 ako obchodné stredisko a jeho pôvodný názov bol New Amsterdam. Od roku 1790 je najväčším mestom Spojených štátov amerických. New York bol aj prvým hlavným mestom Spojených štátov po prijatí ústavy. Každý rok ho navštívi vyše 50 miliónov turistov.

NEW YORK

Desaťročia sa hromadne zberali a&nbsp;konzumovali sa v&nbsp;miliónoch kusov. Ich vápenaté schránky slúžili ako prímes do betónu, ktorý tvorí základy vtedy budovaných stavieb, pálilo sa z&nbsp;nich vápno a&nbsp;namiesto dnešných stánkov s&nbsp;rýchlym občerstvením stáli v&nbsp;New Yorku takzvané Oyster houses – bistrá, ktoré ponúkali najčerstvejšie ustrice. Dnes znie ako vtip, že najchudobnejší Newyorčania konzumovali len ustrice a&nbsp;chlieb. Trvalo jedno storočie, aby sa tunajšie vody stali pre ustrice takými nevyhovujúcimi, že sa ich populácia znížila na zlomok predchádzajúceho stavu. Kedysi boli životne dôležitou súčasťou morského života, ale v&nbsp;dôsledku nadmerného lovu a&nbsp;znečistenia vôd ekosystém skolaboval. Dlhé desaťročia boli tieto vody príliš toxické na to, aby v&nbsp;nich akékoľvek živočíchy prežili. Vďaka zákonu o&nbsp;čistote vody z&nbsp;roku 1972, ktorý zakazoval použitú znečistenú vodu vypúšťať do prístavu, sa znečistenie postupne znižovalo.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Nezisková organizácia Billion Oyster Project nepestuje ustrice na gastronomické účely, cieľom je obnova životného prostredia. Písal sa rok 2014, keď ochranári z&nbsp;neziskovej organizácie Billion Oyster Projekt prišli s&nbsp;nápadom použiť schránky ustríc vyzbierané v&nbsp;reštauráciách na vybudovanie ustricových útesov pozdĺž newyorského prístavu. Newyorské reštaurácie ponúkajúce morské plody zbierajú schránky týchto lastúrnikov a&nbsp;ukladajú ich do plastových nádob modrej farby, ktoré sa zhruba raz týždenne zvážajú a&nbsp;prevážajú na Ostrov guvernérov.

Fungovanie organizácie je financované prevažne zo štátnych a&nbsp;mestských zdrojov a&nbsp;dnes táto neziskovka spolupracuje s&nbsp;viac ako sedemdesiatimi newyorskými reštauráciami. Tie projekt zásobujú schránkami, ktoré by predtým skončili v&nbsp;komunálnom odpade. Pre reštauračné podniky je tento projekt spôsobom, ako minimalizovať svoj odpad a&nbsp;zároveň sa zapojiť do zaujímavého a&nbsp;trvalo udržateľného projektu. Pre Briana Ownera, majiteľa Crave Fishbaru, je to obojstranne výhodné. Vo svojej reštaurácii predá okolo 20 000 ustríc týždenne a&nbsp;odhaduje, že na výnimočný projekt poskytol za tri roky asi 20 ton lastúr.

Do spolupráce s&nbsp;mladou generáciou dobrovoľníci z&nbsp;organizácie Billion Oyster Project vkladajú obrovské nádeje. Vápenaté schránky lastúrnikov sa najskôr čistia, umývajú a&nbsp;sušia, až potom sa z&nbsp;ostrova rozvážajú do škôl. Dnes má organizácia programy vo viac ako 80 stredných a&nbsp;vysokých školách a&nbsp;spolupracuje s&nbsp;výskumnými stanicami ustríc, ktoré boli zriadené v&nbsp;okolí prístavu. Tie ponúkajú technický a&nbsp;odborný výcvik v&nbsp;morských vedách a&nbsp;v&nbsp;priestoroch, ktoré sú vybavené liahňami ustríc, študenti pestujú larvy ustríc. Larvy sa vkladajú do nádrží s&nbsp;kovovými klietkami, kde sa prichytia k&nbsp;lastúram a&nbsp;začnú si vytvárať vlastné schránky. Až potom sa tieto klietky umiestňujú na vopred určených miestach na dne oceánu.

Nezisková organizácia sa snaží o&nbsp;vyčistenie vôd v&nbsp;okolí extrémne vyťaženého newyorského prístavu aj o&nbsp;vybudovanie vlnolamov, pretože v&nbsp;minulosti poskytovali tunajšie ustricové útesy okrem množstva konzumovateľných lastúrnikov prirodzenú ochranu pobrežia pred búrkami. Život, ktorým tieto vody prekypovali pred dvomi storočiami, by sa mohol do tejto oblasti vrátiť vďaka vysadeniu miliardy ustríc. Malé lastúrniky totiž fungujú ako prírodná čistička. <em>„Jedna ustrica je schopná vyčistiť denne 30 až 50 galónov vody, teda asi 190 litrov. Okrem svojich filtračných služieb poskytujú ustrice potravu a&nbsp;úkryt pre celý rad morských živočíchov, rôznych druhov rýb, krabov či langúst. V&nbsp;neposlednom rade slúžia ustricové útesy ako vlnolamy, ktoré chránia pobrežie a&nbsp;prístav pred silou vĺn oceánu,“</em> hovorí Montana Jernigan z&nbsp;Billion Oyster Project. Či sa im však podarí ekosystém navrátiť do pôvodného stavu, to ukáže až čas.

Ustricová bariéra New Yorku: Živila chudobných, pomáha aj dnes

Výber pre vás

Ustricová bariéra New Yorku: Živila chudobných, pomáha aj dnes

Súvisiace články

KVÍZ o jeleňoch: Čo viete o týchto majestátnych tvoroch?

Ktoré štáty obmývajú? KVÍZ o moriach preverí vaše vedomosti

Považujete sa za skúseného turistu? KVÍZ preverí vaše vedomosti

Najnebezpečnejší býk, aký kedy žil: Bodacious mrzačil jazdcov

FOTO Cowgirls sa vyrovnali kovbojom a odmietli konvencie

FOTO Ako vyzeral Rím pred 130 rokmi? Vychutnajte si históriu vo farbe

Výber pre vás