Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

4. júna 1783 predviedli bratia Montgolfierovci verejnosti prvý let teplovzdušného balóna. Ten sa na juhu Francúzska vzniesol do výšky takmer dvoch kilometrov a takmer desať minút sa tu vznášal a poskytoval posádke pohľad na svet z vtáčej perspektívy. Chýry o úspechu bratov sa rýchlo šírili a dostali sa aj do Paríža, kde priam nadchli vynálezcu Jacquesa Charlesa.

Jacques Charles bol vedec, ktorý veľmi dobre rozumel vlastnostiam plynov. Študoval aj práce svojich kolegov a veril, že vodík je na balónové lietanie vhodnejší než horúci vzduch. Horúci vzduch považoval za nebezpečný kvôli prítomnosti otvoreného ohňa.

A tak sa Charles rozhodol, že si jeden vodíkový balón skonštruuje. Najal bratov Robertovcov, aby mu pomohli, a výsledkom ich práce bol prvý vodíkový balóna v dejinách. Projekt financovali predajom vstupeniek na sledovanie letu, dátum ani miesto však neboli vopred bližšie určené. Išlo o akúsi ranú formu crowdfundingu, ktorej parížska elita očarená kúskom bratov Montgolfierovcov, rada podľahla.

Charles balón navrhol a Robertovci mali na starosti skonštruovanie dostatočne ľahkého a vzduchotesného „vreca“. Rozpúšťali kaučuk v terpentíne a zmesou natierali hodvábne plátno, ktoré tak neprepúšťalo plyny. Výsledný balón bol pomerne malý, mal priemer len štyri metre a dokázal zdvihnúť do vzduchu iba deväťkilogramové závažie. Vodík sa vtedy získaval nalievaním kyseliny chlorovodíkovej do sudov so železnými pilinami a do balóna sa napúšťal hadicami.

Plnenie balóna začalo 23. augusta 1783 a keďže výroba vodíka bola zdĺhavá, celý proces trval niekoľko dní. Charles zvedavcov denne informoval o tom, ako plnenie postupuje.

27. augusta bolo všetko hotové a prvý vodíkový balón v dejinách vzlietol do výšin. Štart sa konal na Marsovom poli v Paríži a v diaľke už sa ozývala predzvesť búrky. Zhoršujúce sa počasie ale dav nerozohnalo, ľudia boli príliš zvedaví. Charles a Robertovci odrezali kotviace laná a balón prudko vzlietol. O pár minút ho už nebolo vidieť.

Medzi divákmi bol aj jeden z amerických „otcov zakladateľov“ a vynálezca Benjamin Franklin. Keď sa ho spýtali, na čo bude nový vynález slúžiť, odpovedal: „Aký účel má novonarodené dieťa?“

O 45 minút neskôr v dôsledku postupného úniku vodíka pristál približne 22 kilometrov severne od Paríža. Miestni, ktorí nemali o pokroku v oblasti balónového lietania ani poňatia, boli zdesení a zaútočili na balón vidlami, kosami i palnými zbraňami.

Charles a bratia Robertovci boli nadšení a začali ihneď pracovať na novom vodíkovom balóne, ktorý by vyniesol do vzduchu jedného či dvoch ľudí. O štyri mesiace neskôr, 1. decembra 1783, sa Jacques Charles a Nicolas-Louis Robert vzniesli do výšky asi 500 metrov. Vo vzduchu vydržali dve hodiny a päť minút a precestovali 36 kilometrov. Potom bezpečne po západe slnka pristáli severne od Paríža. Nadšení muži sa ihneď znovu vzniesli a vo výške tritisíc metrov opäť uvideli západ slnka. Následne opäť pristáli.

Napriek úspechu sa Charles rozhodol, že už viac lietať nebude, hoci ďalej vylepšoval dizajn balónov. Robertovci ale lietali ďalej a 19. septembra 1784 sa stali prvými ľuďmi, ktorí vo vzduchu prekonali vzdialenosť viac než 100 kilometrov. Za šesť hodín a 40 minút preleteli 186 kilometrov.

Prvý let vodíkového balóna: Dedinčania ho napadli vidlami a kosami

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Prvý let vodíkového balóna: Dedinčania ho napadli vidlami a kosami

Autor článku

Noel

Súvisiace články

FOTO Fascinujúci Sprévsky les: Pozrite si nemecké Benátky

Čo by sa dialo, keby mal človek chvost? Bol by skôr na oštaru

FOTO Najkrajšie vrchy USA: Na ktorý by ste chceli vystúpiť?

Zábery, aké sa len tak nevidia: Nafotili veteránov napoleonských vojen

Prvého muža skolil ako 14-ročný: Náčelník Sediaci býk

Za krásami Gemera: Čo treba vidieť v odľahlom regióne?

Výber pre vás