Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Príbehy o ľuďoch s chvostami sa tradujú už tisíce rokov. Morské panny či legendy o krížencoch ľudí a škorpiónov v babylonskej mytológii sú dobre známe. Týmto jedincom sa navyše často pripisovali magické vlastnosti či vedomosti nad rámec ľudského rozumu. Čo keby však ľudia naozaj mali chvosty? Ako by to zmenilo naše každodenné životy? A ako by vlastne tieto chvosty vyzerali?

Pre niektorých jedincov ide o viac než len o myšlienkový experiment. Existujú totiž deti, ktoré sa narodia s rázštepom chrbtice či pseudochvostom, ktorý má síce svaly a cievy, ale chýba mu kosť a krátko po narodení sa odstraňuje.

Keď sa pozrieme ďaleko do histórie, zistíme, že naši vzdialení príbuzní mali chvosty, no pred asi 25 miliónmi rokov sa celkom vytratili. Stalo sa tak v čase, keď sa hominidi oddelili od opíc. Naši predkovia sa zrejme vzdali chvostov v rámci šetrenia energie a spotreby kalórií, keďže sa u nich vyvinula dokonalejšia chôdza po dvoch nohách a chvost sa stal pre udržiavanie rovnováhy nepotrebný.

Mnohým opiciam však chvost ostal. Niektoré druhy v Južnej a Strednej Amerike dokážu chvostami uchopovať predmety, obtáčať ich okolo konárov či sa nimi dokonca podopierať. Naši najbližší „príbuzní“ s chvostami ale žijú v Afrike, Ázii a južnej Európe. Ide napríklad o paviány či makaky, no a tie používajú chvosty takmer výhradne len na udržiavanie rovnováhy. Mať takpovediac „užitočnejší“ chvost ako opice z Nového sveta by bol evolučnej stránky krok späť.

Ak by teda ľudia mali chvosty, boli by zrejme pomerne neužitočné. Hypoteticky by však mohli byť huňaté ako u makaka a v zime by sme ich okolo seba mohli ovíjať ako šál. Prípade, keby sa u nás vyvinula schopnosť hibernovať, chvosty by sa mohli hodiť ako zásobáreň tuku (tak je to napríklad u bobrov).

Typ chvostu, aký má napríklad kengura, by bol pre nás nepraktický. Kengure totiž pomáha pri skákaní, no pri vzpriamenej chôdzi by išlo skôr o bremeno, ktoré by sme ťahali za sebou.

Keby sme aj mali dlhé chvosty, v každodennom živote by nám zrejme dosť zavadzali. Kto má psa či mačku, určite vie, aké ľahké je stúpiť na chvost. No a teraz si predstavte, že stúpite na chvost kolegovi.

Vzhľadom na ľudskú tendenciu predvádzať sa by určite vznikol celý rad módnych doplnkov pre chvosty, kozmetika, šperky a tak ďalej. A určite by existovali siahodlhé diskusie o tom, či chvost odhaľovať, alebo skrývať. Každopádne ide iba o myšlienkový experiment a o tom, čo by bolo, keby máme chvosty, môžeme len uvažovať.