Noel

Elzire čakala, že sa jej narodia dvojičky, ale pätorčatá ju šokovali rovnako ako doktorov. Pravdepodobnosť narodenia pätorčiat je asi 1 ku 55 miliónom. Sestry prišli na svet dva mesice pred termínom 28. mája 1934 v&nbsp;dedine Corbeil v&nbsp;kanadskej provincii Ontario. Dovedna vážili len 6,5 kilogramu, mali vážne dýchacie problémy a&nbsp;podmienky na farme, kde sa narodili, a&nbsp;kde nebola zavedená elektrina a&nbsp;panoval tu chlad, im nepomáhali.

Miestny lekár Allan Roy Dafoe, ktorý bol prítomný pri pôrode, však vynaložil všetko svoje úsilie a&nbsp;znalosti a&nbsp;udržal za náročných podmienok všetkých päť dievčat pri živote. Sterilizoval dom, udržiaval deti v&nbsp;teple pri piecke a&nbsp;najal ženy, ktoré bábätká masírovali olejom. Matka nemala dosť svojho mlieka a&nbsp;kým sa našli dojky, Dafoe kŕmil deti kravským mliekom a prevarenou vodou s&nbsp;kukuričným sirupom a&nbsp;pár kvapkami rumu.

Keď sa novinky o&nbsp;zázračnom pôrode rozšírili, do Corbeilu sa hrnuli reportéri a&nbsp;fotografi z&nbsp;celej Severnej Ameriky. Zhromažďovali sa pred domom a&nbsp;zízali dnu cez okná, aby aspoň nachvíľu zazreli malé sestry. Našli sa aj ľudia, ktorí ponúkali rodičom finančnú pomoc, jeden pár chcel zasa kúpiť posteľ, kde sa deti narodili.

Rodičia zúfalo potrebovali viac peňazí a&nbsp;otec Oliva Dionne podpísal zmluvu s&nbsp;Chicagským výstaviskom o&nbsp;tom, že sa pätorčatá budú vystavovať na rôznych podujatiach. Odporučil mu to kňaz, ktorý sa zároveň stal aj obchodným manažérom Dionnovcov a&nbsp;chcel na celej veci zarobiť. Oliva prakticky ihneď podpísanie zmluvy oľutoval, ale už bolo neskoro a&nbsp;predstavitelia Chicagského výstaviska odmietali od zmluvy odstúpiť. Právnici však Dionnovcom poradili, aby zverili dcéry na dva roky do starostlivosti Červeného kríža, čím by sa vyhli tomu, aby ich museli vystavovať. Rodičia súhlasili a&nbsp;Červený kríž postavil hneď vedľa farmy jasle, kde mohli Oliva a&nbsp;Elzire dcéry navštevovať.

O&nbsp;niekoľko mesiacov však kanadská vláda schválila nariadenie, ktoré zbavilo rodičov akéhokoľvek nároku na dcéry. Pätorčatá sa stali prakticky majetkom štátu. Z&nbsp;jaslí sa postupne stala akási detská zoo, kam sa na deti chodili dívať ľudia. O&nbsp;sestry sa staralo dovedna šesť žien a&nbsp;neustále ich strážili traja policajti. Jasle museli obkolesiť ostnatým plotom, aby bola zaistená bezpečnosť detí.

Pätorčatá dostali prísnu výchovu. Každý deň o&nbsp;6:30 mali budíček, dostali pomarančový džús a&nbsp;olej z&nbsp;treščej pečene. Následne im nakučeravili vlasy a&nbsp;išlo sa na raňajky. Potom sa mohli 45 minút hrať a&nbsp;prišiel ich prehliadnuť doktor Dafie. Večera sa servírovala presne o&nbsp;šiestej. Pred spaním sa ešte dievčatá museli pomodliť.

Keď starli, začali sa sestry Dionnové objavovať v&nbsp;reklamách na najrôznejšie produkty. Promovali kečup Heinz, mydlo Palmolive, písacie stroje, chlieb, zmrzlinu, matrace a&nbsp;mnohé ďalšie výrobky. Obchody so suvenírmi predávali ich zarámované fotky, podobizne sestier sa objavovali na šálkach, tanieroch, cukríkoch i&nbsp;pohľadniciach. Ich otec takýto obchod prevádzkoval priamo oproti jasliam, z&nbsp;ktorých sa neskôr stal trvalý domov pätorčiat. Počas deviatich rokov, ktoré tu strávili, priniesli provincii Ontario asi 50 miliónov dolárov tým, že sem pritiahli turistov. Dokonca lákali viac návštevníkov než Niagarské vodopády.

V&nbsp;roku 1943 sa Dionnovcom podarilo získať dcéry späť do opatery. Pre deti však nešlo o&nbsp;šťastný okamih. Bohatstvo rodičov zmenilo, matka dievčatá bila a&nbsp;urážala ich. Otec ich začal sexuálne zneužívať. V&nbsp;roku 2017 v&nbsp;rozhovore Annette a&nbsp;Cécile uviedli: „Nechovali sa k&nbsp;nám ako k&nbsp;deťom. Boli sme ich slúžky, otrokyne. Bolo to neľudské.

Keď dosiahli plnoletosť, odišli sestry do Quebecu a&nbsp;usadili sa tu. Émilie zomrela ako 20-ročná počas epileptického záchvatu, chorobu jej nikdy neliečili. Marie zomrela v&nbsp;roku 1970 na krvnú zrazeninu v&nbsp;mozgu. V&nbsp;tom čase sa sestrám podarilo vysúdiť aspoň nejaký podiel na majetku, ktorý ich rodičia získali. Dostali 183-tisíc dolárov, dnes by to bolo asi 1,5 milióna eur. V&nbsp;roku 1998 vysúdili od vlády za vykorisťovanie ďalšie štyri milióny kanadských dolárov.

Yvonne zomrela v&nbsp;roku 2001. Čo sa týka zvyšných dvoch sestier, Céciliin syn vyluxoval matkin bankový účet a&nbsp;zmizol nevedno kam. Cécile dnes žije v&nbsp;domove dôchodcov. Jej sestra Annette žije v&nbsp;Montreali. Na smutné detstvo sa obe snažia nemyslieť.

Prvé pätorčatá, ktoré sa dožili dospelosti: Štát na nich zarábal, rodičia týrali

Výber pre vás

Prvé pätorčatá, ktoré sa dožili dospelosti: Štát na nich zarábal, rodičia týrali

Súvisiace články

Karanténa vznikla v Dubrovníku, dramaticky znížila výskyt morových epidémii

Tajomstvá výletných lodí: Čo firmy nechcú, aby ste vedeli?

Unikátna vertikálna loď FLIP: Viete, na čo sa používa?

FOTO Zdvíhacie lode vedia prepraviť obrovské objekty, nemajú problém ani s krížnikmi

Najstarší prístav na svete má viac než päťtisíc rokov, bol majstrovským dielom

Tajomstvá Monopolov: Stolová hra mala bojovať proti systému

Výber pre vás