Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Cestujúci, ktorí smerovali vlakom do juhoafrického mesta Port Elizabeth, mohlo byť koncom 19. storočia svedkami nevídaného javu. Výhybky v železničnej stanici Uitenhage ovládal pavián, a nie náhodou. Bol oficiálnym zamestnancom železničnej spoločnosti.

Jack však nepracoval sám. Jeho pracovný život sa spájal s mužom menom James Edwin Wide, ktorý u železničnej spoločnosti Cape Government Railways pracoval desať rokov ako strážnik. Kamaráti a kolegovia ho prezývali „Skokan", pretože naskakoval na každý pohybujúci sa vlak a vzápätí ho opúšťal. Robil to pre zábavu a nevšedný koníček sa mu jedného dňa vypomstil.

James si zle načasoval skok a skončil pod vlakom. Kolesá mu rozdrvili nohy a hoci sa kolegom podarilo odtiahnuť ho od koľají, muž prišiel o obe dolné končatiny. Keď sa trochu zotavil, vyrobil si drevené nohy a keď ukázal, že vie obstojne chodiť o barlách a byť naďalej užitočný, firma mu dovolila robiť výhybkára na stanici Uitenhage.Jedného dňa počas návštevy trhoviska uvidel James volský povoz, ktorý viedol pavián čakma (papio ursinus). Schopnosti primáta ho ohromili, a tak ho kúpil a dal mu meno Jack. Plán bol jasný: urobiť z paviána svojho asistenta. Netrvalo dlho a Jack sa skutočne naučil Jamesovi pomáhať. Doma utieral podlahu a vynášal odpad a James ho naučil aj ťahať vozík, takže do práce mohol dochádzať ťahaný paviánom. A keď vlak potreboval v stanici Uitenhage doplniť uhlie, James dal Jackovi kľúče od skladu, aby išiel otvoriť vráta.

Pavián však preukazoval až nezvyčajne vysokú inteligenciu. Keď v tých časoch vlak vchádzal do stanice, rušňovodič niekoľkokrát zapískal na píšťalku a podľa počtu zapískaní výhybkár vedel, ako má nastaviť koľaje. Jack Jamesa sledoval pri práci a onedlho sa naučil podľa pískania presne nastavovať výhybky. James naňho síce dohliadal, ale pavián nerobil chyby a mohol pokojne pracovať sám.

Keď sa správy o paviánovi-výhybkárovi dostali k vedeniu spoločnosti, nenastal kariére primáta koniec. Práve naopak, firma bola očarená a udelila mu status oficiálneho zamestnanca. Jack dostával 20 centov denne a pol fľaše piva za týždeň. Pracoval odhodlane celých deväť rokov a zomrel na tuberkulózu v roku 1890. Jeho lebka je dodnes vystavená v múzeu Albany v Grahamstowne.

Pavián výhybkárom: Deväť rokov pracoval celkom bez chyby

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Pavián výhybkárom: Deväť rokov pracoval celkom bez chyby

Autor článku

Noel

Súvisiace články

FOTO Benátky pred 130 rokmi: Vychutnajte si ich krásu

Jediný jedovatý hlodavec na Zemi: Dokáže zabiť aj leva

Na aké ovocie sa pozeráte? Japonci vypestovali čosi špeciálne

FOTO Psy na hríboch: Internet má nový zábavný fenomén

FOTO Unikátne zábery z exotického Uzbekistanu: Vráťte sa o sto rokov späť v čase

Spojenci v boji s hrabošmi: Japonci majú namiesto chémie sovy

Výber pre vás