Lophiomys imhausi obýva vysoko položené oblasti Somálska, Sudánu a Etiópie a je jediným známym jedovatým hlodavcom na svete. Zaujímavé však je, že s jedom sa nerodí, ale získava ho z kôry jedovatého stromu. Tú kedysi využívali domorodci na prípravu jedu, ktorým natierali hroty šípov. Tento toxín je dosť silný na to, aby zabil aj slona, ale Lophiomys imhausi si z toho ťažkú hlavu nerobí. Má totiž imunitu, a tak kôru najprv ohryzie a následne si olizuje špecializované chlpy, ktoré mu rastú po oboch stranách tela.

Výskumníci už desaťročia zbierali informácie o tom, ako rôzne zvieratá uhynuli po strete s týmto hlodavcom. Až v roku 2011 sa ale podarilo zdokumentovať rituál, prostredníctvom ktorého sa Lophiomys imhausi stáva jedovatým.

Tím vedcov vtedy chytil jedného hlodavca a dal mu do klietky konár stromu Acokanthera schimperi. Miestni odborníkom tvrdil im že práve tieto stromy hlodavce často ohrýzajú, a ukázalo sa, že je to pravda. Zviera ohrýzlo kôru, v papuli si ju zmiešalo so slinami a zmesou si potom natrelo chlpy.

V priebehu nasledujúcich rokov sa podarilo odchytiť ďalších 25 jedincov a viac než polovica z nich si týmto spôsobom vytvárala jedovatú srsť. Na žiadnom z nich sa pritom toxín negatívnym spôsobom neprejavil. V súčasnosti sa vedci snažia zmapovať celý genóm tohto zvieraťa a zistiť, ako je možné, že si pokojne prežúva kôru stromu a je vďaka tomu schopné zabiť aj leva. Keby kôru stromu ohrýzol človek, s najväčšou pravdepodobnosťou by bez rýchleho lekárskeho zásahu zomrel. A Lophiomys imhausi je voči jedu očividne imúnny napriek tomu, že dorastá len do dĺžky asi 35 centimetrov.

Odborníkom sa podarilo rozlúštiť aj ďalšie mýty, ktoré sa okolo hlodavca vyskytli. Miestni napríklad tvrdili, že zviera žije samotárskym životom, ale pritom sa ukázalo, že má bohatý a komplexný spoločenský život. Toto fascinujúce zviera tak zrejme aj v budúcnosti bude predmetom intenzívneho výskumu.