Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Juliane Koepckeová práve zmaturovala na strednej škole v peruánskej Lime a vracala sa domov do výskumnej stanice v Amazonskom pralese, ktorú založili jej rodičia. Obaja boli zoológmi a v džungli žili už tri roky. Prázdniny tu vždy trávila aj Juliane.

Do lietadla nastúpila na Štedrý deň v roku 1971. Stroj mal už sedemhodinové meškanie, keď doň Juliane a jej matka Maria nastupovali. Let mal trvať menej než hodinu, po 25 minútach sa ale lietadlo dostalo do búrky, ktorá otriasala celým strojom. Z priestorov nad hlavou sa sypala batožina a zasypávala pasažierov oblečením a vianočnými darčekmi. Lietadlo sa mohlo vrátiť, no piloti sa rozhodli pokračovať a dodržať harmonogram.

Po desiatich minútach otrasov Juliane zazrela nad ľavým krídlom záblesk. Matka jej povedala: „To je koniec, je po všetkom!“ Prakticky okamžite začal stroj strmo padať k zemi. Svetlá v kabíne zhasli, ľudia jačali. Julianine sedadlo sa odtrhlo od trupu a ona padala celkom sama v ústrety džungli. Z nárazu si nič nepamätá, na istý čas stratila vedomie. Prebrala sa až na ďalší deň obklopená hustou vegetáciou.

Lietadlo sa rozpadlo približne vo výške tri kilometre nad zemou a Julianino prežila doslova zázrakom. „Celý nasledujúci deň som len ležala v polohe plodu, premočená a špinavá. Neustále pršalo,“ napísala neskôr vo svojich pamätiach.

Bolo vrchol obdobia dažďov, na stromoch nerástlo žiadne zrelé ovocie a nedal sa založiť oheň. Juliane vraj ale necítila strach, len opustenosť. Navyše istý čas žila v džungli a aspoň tušila, ako sa má správať, aby prežila pár dní.

„Otec mi vždy vravel, aby som hľadala vodný tok a pustila sa po jeho prúde. Potoky a rieky sú pre miestnych domorodcov ako cesty a pre strateného človeka je to jediná nádej, ako sa dostať do civilizácie,“ uviedla v pamätiach. Vyzbrojila sa teda palicou a vydala sa hľadať rieku.

Mala na sebe len krátke šaty a sandále. Okuliare, bez ktorých ledva videla, stratila pri páde z lietadla. Najprv chcela hľadať trosky stroja, ale žiadne nevidela. Blízko nej bol len akýsi balíček s vianočnými darčekmi a koláčom, ten však bol nasiaknutý vodou. Nežula, jednoducho ho vsala.

Prales bol plný nástrah: jedovatých pavúkov a hadov, múch a komárov. Z kríkov viseli lákavé bobule, ale Juliane ich nepoznala a tak ich radšej nejedla. Onedlho našla malý potok, ktorého sa držala a dúfala, že ju zavedie k rieke.

Kráčala štyri dni, keď našla prvé trosky lietadla. Na trojsedadle boli stále pripútaní pasažieri, zrútili sa hlavou nadol.

Na moment zastavila a kráčala ďalej, bola však čoraz vysilenejšia a zlomená kľúčna kosť bolela čím ďalej viac. Trvalo desať dní, kým sa dostala na breh väčšej rieky a našla malý čln a prázdnu chatrč s bandaskou benzínu. Ten použila na provizórnu dezinfekciu rán. „Spomenula som si, ako otec liečil zapálenú ranu nášho psa petrolejom. Povedala som si, že skúsim to isté s benzínom. Keď som si ho naliala na ranu, okamžite z nej začali vyliezať červy. Narátala som ich vyše tridsať.“

V tú noc spala v chatrči. Nasledujúci deň chcela pokračovať v ceste člnom, no pršalo, a tak radšej odpočívala. Okolo poludnia dorazila skupina rybárov, ktorá ostala v šoku. Muži jej však pomohli, dali najesť a dopravili ju loďou do najbližšej dediny, odkiaľ sa Juliane helikoptérou dostala do nemocnice.

Juliane Koepckeová strávila v Amazonskom dažďovom pralese jedenásť nocí a bola jedinou osobou, ktorá prežila pád lietadla. Po tragédii odišla do Nemecka, odkiaľ pochádzali jej rodičia, a získala doktorát z biológie. Neskôr sa vrátila do Peru a venovala sa výskumu netopierov. Vydala sa za entomológa Ericha Dillera a spolu vedú výskumnú stanicu, ktorú založili jej rodičia.

Pád z troch kilometrov a 11 nocí v džungli: Juliane Koepckeová prežila nemožné

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Pád z troch kilometrov a 11 nocí v džungli: Juliane Koepckeová prežila nemožné

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Pre niektorých krásny, pre iných desivý: Aj taký je výr skalný

Našiel sa najstarší strom sveta? Vraj má až 5500 rokov

Bizarné telesné modifikácie, ktoré sa dodnes praktizujú

Najkrajšie parky na Zemi, ktoré rozhodne stoja za návštevu

Ohromný balvan nad kilometrovou priepasťou: Koľko ľudí z neho už spadlo?

Supie včely sa živia zdochlinami, ochutnali by ste ich med?

Výber pre vás