V&nbsp;roku 64 pred Kristom východné národy nedokázali odolávať tlaku novej svetovej veľmoci. Rímska ríša siahla ozbrojenou rukou po mnohých krajinách. Legendárny vojvodca cisár Pompeius tri mesiace obliehal Chrámovú horu v&nbsp;Jeruzaleme, potom mesto padlo.
Za zabezpečenie svojej moci na novozískanom území tam <a href="https://www.letenkyzababku.sk/vecne-mesto-a-jeho-8-pamiatok/" target="_blank" rel="noopener">Rím</a>&nbsp; stiahol deväť légií po 5-tisíc legionárov, teda vojakov z povolania, rozdelených na kohorty, stotiny a jazdectvo. Okrem toho tam premiestnili 60 až 70 pomocných jednotiek zložených zo žoldnierov. Okupačná rímska armáda tak mala na území vtedajšej Palestíny okolo 100-tisíc po zuby ozbrojených mužov.
Každý z&nbsp;nich mal bronzovú prilbu, kožený pancier, ťažkú kopiju, meč a&nbsp;bodák. V&nbsp;tom čase krídla rímskej orlice siahali od Atlantiku až po Blízky východ, od Británie až po okraj Afriky. Rím bol na vrchole svojej moci. Herodes (73 – 4 pred n. l.) mal 36 rokov, keď v&nbsp;lete roku 37 pred Kristom nastúpil na trón. Pre Rím bol ideálnym človekom na obsadenie kráľovského trónu, a&nbsp;tak tomuto Idumejcovi zverili úlohu železnou rukou držať na uzde nepokojný židovský ľud.
<h3>Egyptská kráľovná</h3>
Po čase sa besnenie, krutosti a&nbsp;despotizmus rímskeho vazala stali natoľko neznesiteľnými, že egyptská kráľovná Kleopatra začala naliehať na svojho milenca Marca Antonia, aby tyrana konečne postavil pred súd. A&nbsp;skutočne ho predvolali do Ríma. Pricestoval s&nbsp;množstvom zlata a&nbsp;darov. A&nbsp;výsledok? Oslobodili ho. Nebola to však prvá prehra krásnej kráľovnej so susedným diktátorom.
Už predtým jej Rím odňal 400 ozbrojených Galov – jej osobnú stráž – a&nbsp;presunul ich Herodesovi. Okrem toho ju Rimania pripravili o&nbsp;Jericho, jej súkromný majetok, a&nbsp;vzali jej aj mestá Gadara, Samária, Hippos, Gaza, Anthedom a&nbsp;Jafo. Egypťanka snívala o tom, že Judeu znovu pričlení k&nbsp;ríši svojich otcov. Herodes bol však muž mimoriadnych schopností.
Bol mocný, finančne nezávislý, politicky obratný a&nbsp;zdatný v&nbsp;intrigách. Systém vyhrážok a&nbsp;podplácania, luxusu a&nbsp;samopaše, teroru a&nbsp;intríg ovládal majstrovsky. Napriek tomu sa Kleopatra nebála postaviť zoči-voči mužovi, ktorý dal zlikvidovať až osem zo svojich desiatich manželiek. Herodes bol schopný obrátiť každú situáciu vo svoj prospech.
Vo vzťahu k&nbsp;Rímu sa vždy riadil pravidlom nedať sa vtiahnuť do súbojov o&nbsp;moc, ale v&nbsp;rozhodujúcom okamihu vždy stáť na strane víťaza. V&nbsp;tomto bol skutočne veľmi šikovný. Herodes bol počas sporu s&nbsp;Kleopatrou na vrchole moci. Jeho titul mal síce iba úroveň „starešinu“ (ho megas), ale ako kráľ (rex socius) bol podriadený priamo rímskemu cisárovi, nie miestodržiteľovi rímskej provincie. Doma nikdy nebol obľúbený, a&nbsp;ako čas ubiehal, odstup ľudí od neho sa pomaly menil na nenávisť.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Staviteľ</h3>
Herodesove stavebné diela svojou krásou a&nbsp;materiálmi súperili s&nbsp;architektonickými divmi staroveku. Lebo aká veľká bola jeho krutosť, pomstychtivosť a&nbsp;podozrievavosť, taká veľká bola aj jeho vášeň ukazovať seba samého, postaviť si nádherné večné pomníky. Obnovil staré mesto Samáriu a&nbsp;na počesť cisára Augusta ho premenoval na Sebastos, čo je grécky preklad slova augustus – vznešený.
Dal postaviť mnoho palácov vybavených antickými parnými kúpeľmi. Po celej krajine rozmiestnil dômyselnú sieť príkladne vybudovaných či zrekonštruovaných pevností ako Alexandrium, Hyrcania, Machaerus a&nbsp;Masada. Na brehu Stredozemného mora dal postaviť mesto Prímorská Cézarea (na pamiatku Iulia Caesara), najmodernejší staroveký prístav, z&nbsp;ktorého sa cestujúci mohli dostať do Ríma za desať dní.
Toto mesto sa neskôr stalo rezidenciou rímskych prokurátorov. V&nbsp;Jerichu si staval rozprávkový letohrádok, ktorý projektovali rímski stavitelia. V&nbsp;hlavnom meste Jeruzaleme dal severne od rozostavaného chrámu na najvyššom bode mesta vybudovať hrad Antonia (pomenoval ho po Antoniovi, ktorý preňho kedysi pred senátom získal moc) a&nbsp;Herodesov palác.
Chránili ich tri mohutné veže. Herodesovi nič nebránilo ani v budovaní pohanských chrámov. V&nbsp;Paniase postavil chrám na počesť cisára Augusta, rovnako v&nbsp;Sebaste a&nbsp;v&nbsp;Cézarei. Jeruzalem veľkolepou výstavbou pozdvihol medzi najhonosnejšie mestá, spravil z&nbsp;neho najvýznamnejšiu metropolu Blízkeho východu.
Práve tam dal kráľ Šalamún, Dávidov syn, postaviť prvý židovský chrám z&nbsp;cédrov, cyprusov a&nbsp;olivovníkov. V&nbsp;6.&nbsp;storočí pred Kristom ho zničil babylonský kráľ Nebukadnesar. Viac než všetky ostatné pomníky mala Herodesovu veľkosť ukázať stavba nového chrámu: zlatom a&nbsp;mramorom mal mnohonásobne prevýšiť nádherný Šalamúnov chrám.
Mal byť vyšší, širší a&nbsp;krajší než všetko ostatné, čo človek dovtedy postavil. Mal sa rozprestierať na ploche 144-tisíc štvorcových metrov, teda dva razy väčšej než prvý chrám. Tisíc kňazov sa muselo zaučiť do remeselníckych práv a&nbsp;preškoliť sa na kamenárov a&nbsp;tesárov, aby nedošlo k&nbsp;znesväteniu chrámu „nečistými“ rukami. Herodes dal dokonca pre týchto kňazov remeselníkov vyrobiť <a href="https://www.bortex.sk/" target="_blank" rel="noopener">špeciálny pracovný odev</a> vrátane sandálov.

<h3>Krvavý kúpeľ</h3>
Cisár Augustus, vládca vtedajšieho sveta, vyhlásil, že je lepšie byť Herodesovou sviňou než jeho synom. A&nbsp;mal pravdu. Sviňa v&nbsp;Herodesovom chlieve by na rozdiel od jeho blízkych mohla žiť v&nbsp;istote, vladár by totiž bravčovinu nekonzumoval. No v&nbsp;každom človeku šípil nepriateľa, každý bol potenciálny zradca. História ukazuje, ako panicky kráľ reagoval.
Ešte aj vlastných synov Alexandra a&nbsp;Aristobula podozrieval zo zrady. Urobil s&nbsp;nimi krátky proces: v&nbsp;Samárii ich dal popraviť. A&nbsp;s&nbsp;nimi 300 sympatizujúcich vojakov. Aj jednu zo svojich manželiek a&nbsp;jedinú ženu, ktorú skutočne ľúbil, dal Herodes popraviť, pretože ju podozrieval zo sprisahania. Potom neprestajne vyvolával jej meno, po nociach sa oddával orgiám, usporadúval divoké večierky, ale jej obraz ho prenasledoval tak, že sa z&nbsp;toho zbláznil.
Akoby toho nebolo dosť, v&nbsp;kráľovskom paláci sa začalo povrávať o&nbsp;sexuálnom škandále jeho syna Alexandra s&nbsp;akýmsi eunuchom. To malo za následok stínanie ďalších hláv. Boli to dni, v&nbsp;ktorých stačila jediná iskra, aby začala horieť celá krajina. Kronikári v&nbsp;roku 7&nbsp;pred Kristom skutočne zaznamenali rozsiahle popravy.
Ako píše vo svojej kronike Flavius, Herodesa vyburcovali najmä proroctvá niektorých predstaviteľov farizejov o&nbsp;Mesiášovi. Bez váhania prikázal pod rúškom noci zatknúť 6-tisíc farizejov, napchať ich do ohrád a&nbsp;po krutom mučení popraviť. Hrozný krvavý kúpeľ „sa rozprestrel ako smrteľný rubáš nad celým Jeruzalemom“, ako píše vo svojej knihe archeológ Gerhard Kroll.
V&nbsp;poslednom desaťročí panovania bol kráľ čoraz prchkejší, nervóznejší a&nbsp;podráždenejší. Esejci zosilnili reči o&nbsp;konci sveta a&nbsp;medzi farizejmi stúpal počet ľudí, ktorí sa vzopreli a&nbsp;odmietli prisahať vernosť Rímu. V&nbsp;ich radoch sa začali objavovať jednotlivci, ktorí prorokovali príchod Mesiáša. A&nbsp;príchod hvezdárov z&nbsp;Babylonu, pýtajúcich sa na novonarodeného židovského kráľa, bol tou povestnou poslednou kvapkou.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Betlehemské deti</h3>
Po odchode mudrcov z&nbsp;Betlehema sa Jozefovi vo sne zjavil anjel a&nbsp;varoval ho, aby vstal, vzal so sebou dieťa i&nbsp;jeho matku a&nbsp;aby ušli do Egypta. Že nešlo o&nbsp;falošnú hrozbu, dosvedčili nasledujúce dni. Po anjelskom varovaní sa začala najväčšia záchranná akcia v histórii – záchrana života Ježiša Krista. V&nbsp;čase Herodesovho besnenia bolo betlehemské dieťa s&nbsp;Máriou a&nbsp;Jozefom v&nbsp;bezpečí na ceste do egyptského exilu.
Evanjelista Matúš hovorí, že keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a&nbsp;dal povraždiť v&nbsp;Betleheme a&nbsp;jeho okolí všetkých chlapcov do dvoch rokov podľa času, ktorý sa dozvedel od mudrcov. Tieto deti sa stali prvými mučeníkmi, ktorí museli zomrieť preto, že sa narodil Kristus. Jeho príchod sa stal výzvou na boj so silami zla.
Koľko ich však bolo? Podľa gréckej tradície vinou Herodesovho stihomamu zahynulo až 14-tisíc chlapcov. Podľa sýrskych zdrojov to bolo 64-tisíc, podľa niektorých stredovekých autorov dokonca 144-tisíc malých chlapcov. V&nbsp;týchto číslach však treba vidieť len symbolické vyjadrenie. Napríklad v&nbsp;čísle 144-tisíc ide o&nbsp;vyjadrenie istej plnosti, maximálnej možnej obety, ktorú autori legendy vytvorili násobením 12 x 12 a&nbsp;pridaním tisícok.
Odhaduje sa, že v&nbsp;Betleheme a&nbsp;okolí mohlo v&nbsp;tom čase žiť okolo tisíc obyvateľov, čo by znamenalo, že reálne mohlo ísť o&nbsp;desiatky (desať až štyridsať) detí mužského pohlavia. Koľko ich bolo, to sa historicky podložiť nedá. Presné číslo nie je dôležité – aj jedno je veľa. Každé zabité dieťa je drámou konkrétnej rodiny a&nbsp;dôkazom, kam až môže zájsť moc a&nbsp;túžba po nej. V&nbsp;roku, keď sa narodil Ježiš, mal Herodes 65 rokov a&nbsp;čakali ho len tri roky života.

<h3>Čierna žlč</h3>
Herodes mal za sebou bezpríkladnú kariéru. Jeho bohatstvo bolo nedostižné, rovnako ako jeho moc, luxus, pozemky a&nbsp;hárem. Skončil žalostne, tak ako despota zvyčajne končieva. Dlho bol ťažko chorý a&nbsp;jeho stav sa zo dňa na deň zhoršoval. Ešte štyri dni pred smrťou dal zabiť ďalšieho syna Antipatra a&nbsp;zmenil testament, v&nbsp;ktorom kráľovstvo rozdelil medzi troch synov Archelausa, Antipasa a&nbsp;Filipa.
Keďže sa bál, že keď umrie, nikto nebude smútiť, predvolal si najvznešenejších predstaviteľov národa a&nbsp;dal ich zatvoriť na dostihovisku. Po jeho smrti ich mali vojaci postrieľať šípmi. Takto chcel zabezpečiť bedákanie v&nbsp;celej krajine. Iba vďaka jeho sestre Salome sa tento plán neuskutočnil. Po 33-ročnom panovaní zomrel po nekonečných útrapách v&nbsp;obrovských bolestiach len tri roky po narodení Krista.
Jeho mŕtvolu zahalenú do purpuru prenášali v&nbsp;neslýchane pompéznom smútočnom sprievode na zlatých nosidlách z&nbsp;Jericha do pevnosti Herodium južne od Betlehema, ktorú dal vybudovať. Počas svojho dlhého života ukázal dobré srdce len jediný raz – keď počas hladomoru v&nbsp;Judei poskytol zlaté a&nbsp;strieborné šperky z&nbsp;paláca.
„Bol to človek,“ napísal o&nbsp;ňom kronikár Iosephus Flavius, „ktorý postupoval proti každému bez rozdielu s&nbsp;rovnakou zúrivosťou, v&nbsp;hneve nepoznal mieru, namýšľal si, že stojí nad právom a&nbsp;spravodlivosťou, pritom však požíval priazeň šťasteny ako nikto iný.“
Z&nbsp;Flaviovej správy o&nbsp;Herodesovej smrti sa vynára zvláštna diagnóza. Ako píše, skosila ho „čierna žlč“. Písal o&nbsp;„pomalom ohni“, ktorý mu vŕtal a&nbsp;zožieral vnútornosti. Veľké bolesti mu spôsobovali aj vredy na žalúdku. „Nohy, podobne ako brucho, mu nabehli priesvitnou vodnatou tekutinou a&nbsp;na pohlaví mu navrel hnilobný vred, ktorý vynášal na povrch červy,“ zaznamenal.
Spomína aj to, že skonal v&nbsp;tme – v&nbsp;čase úplného zatmenia mesiaca. Flaviova správa o&nbsp;mieste tyranovho&nbsp;pohrebu nedávno pomohla objaviť jeho hrobku. Na základe analýz a&nbsp;vyšetrení lekári usudzujú, že Herodes trpel depresiami, rakovinou, gangrénou, kožnými chorobami, parazitózami a&nbsp;mal choré obličky.

<h3>Roma locuta</h3>
Smrťou Herodesa Veľkého sa skončilo obdobie jediného vládcu nad Palestínou. Hoci krajina bola pod kontrolou rímskych cisárov, Herodesovi Veľkému sa podarilo obhájiť istú nezávislosť, najmä na úrovni vnútornej politiky. Jeho smrťou sa krajina rozdelila medzi troch vládcov. O&nbsp;moc sa podelili Herodes Filip, Herodes Archelaos a&nbsp;Herodes Antipas.
Kým Herodes Antipas získal vládu nad Galileou a&nbsp;Pereou (Zajordánskom), jeho nevlastný brat Filip vládol v&nbsp;oblastiach takmer s&nbsp;nežidovským obyvateľstvom, ako bola Iturea, Abilene, Batanea, Gaulantis, Traconitis a&nbsp;Aurantis. Najvyššiu funkciu kráľa mal zastávať Herodes Archelaos, ktorý spravoval Judeu. Takéto rozdelenie moci vyhovovalo aj rímskemu impériu.
Až na výnimku – nechcelo Archelaovi uznať kráľovskú hodnosť. Vtedajší cisár Octavius Augustus obvinil Archelaa z&nbsp;nekompetentnosti a&nbsp;poslal ho do azylu do provincie Galia. Teraz už Augustusovi nič nebránilo v&nbsp;plánoch spojiť&nbsp;Judeu so Samáriou a&nbsp;vytvoriť tak rímsku provinciu s&nbsp;prefektom.

Herodes bol jedným z najznámejších kráľov, čím sa preslávil?

Výber pre vás

Herodes bol jedným z najznámejších kráľov, čím sa preslávil?

Súvisiace články

Kaskadérske kúsky, ktoré hercov takmer pripravili o život

Jedna z najčastejších chýb šoférov: Kvôli nej stávame v kolónach

Šokujúce fakty o cukrárenskom priemysle: Vôbec nie sú sladké

Najstarší vinič má vyše 400 rokov a stále plodí: Kde ho nájdete?

Kto netrafí, skončí vo vode: Poštári na Ženevskom jazere musia byť rýchli

Fičúr. bambuch, žriedlo: Poznáte význam slovenských slov? (KVÍZ)

Výber pre vás